(Ne)Demokratický Štát
V posledných dňoch sa na nás valia informácie politickej vojny z každej strany.
Človek je až zdesený akými zbraňami vláda a jej niektorí predstavitelia bojujú.
Bezcitná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
rozpútala vojnu, ktorá ale víťazov za žiadnych okolností neprinesie.
Slovensko sa aktuálne má šancu spamätať a vymaniť sa z pazúrov pomyselného
zla a ,, panovníka ,, , ktorý všetkým berie a sebe dáva.
Potrvá mu však dlhé roky, kým sa z marazmu, do ktorého bolo uvrhnuté vyslobodí.
Dňa 6.3. 2018 sa po neutíchajúcich hlasoch opozície a prezidenta Slovenskej republiky
kričiacich po spravodlivosti pred ,, svoje,, Slovensko postavil jeho premiér. Hneď na
začiatku svojho politického vyhlásenia, ako bolo niekoľkokrát avizované pred jeho
začatím bola celá prítomná verejnosť upozornená, že žiadne otázky nie sú prípustné
a nebudú po skončení prejavu zodpovedané, nakoľko sa jedná len o vyhlásenie premiéra.
Takže ak je krajina búriaca sa po spravodlivosti čakajúca na stanoviská jej premiéra
stotožnená s tým, že sa ten najkompetentnejší vecne vyjadrí k situácii a jej riešeniam,
dočká sa len chabého politického vystúpenia o obviňovaní všetkých možných iných
sprevádzaného najpravdepodobnejšie alkoholovým opojením.
Rozostrený pohľad, nejasné, miestami nezrozumiteľné vyjadrovanie, takmer žiadne
artikulovanie, časté prestupovanie z nohy na nohu, roztrasené ruky mykajúce
s mikrofónom a arogantný úsmev akoby z pozadia tváre hovoriaci prítomnej verejnosti :
,, aj tak som tu pánom ja a vy mi nebudete brať moje kráľovstvo ! ,,
Takto predstúpil pred ,, jeho,, Slovensko premiér krajiny.
Čo sme sa však v jeho vyhlásení dozvedeli ?
Vopred niekoľkokrát avizované vyhlásenie malo obsahovať informácie o
rokovaní s veľvyslancami USA a EU.
Na veľké prekvapenie však žiadne informácie z rokovania zverejnené nie sú a premiérove
vyhlásenie sa zameriava len jedným smerom a to čo najviac obviniť prezidenta
Slovenskej republiky, ktorý podľa slov premiéra využíva vraždu
Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na útok proti vláde.
Premiér obhajuje svoje zámery chrániť demokratický obraz Slovenskej republiky a tiež nemá
problém hovoriť o transparentnom vyšetrovaní tejto politickej vraždy aj keď je nad slnko
jasnejšie , že dvaja mladí ľudia boli zavraždení len preto aby práve demokracia nepriniesla
žiadne nežiadúce informácie o mafiánskych prepojeniach s ním, jeho
vládou a bola účinne umlčaná.
Tiež nemôžeme hovoriť o transparentnosti vyšetrovania, keď ho od jeho začiatku
sprevádzajú nelogické ťahy, zavádzanie verejnosti úkonmi, ktoré sú dopredu
naplánované, tendenčné aby tak odklonili pozornosť inam.
Ide akoby o akési vytvorenie chaosu informácií.
Približne v polovici svojho vyhlásenia premiér slovne útočí na prezidenta a na znak
poníženia jeho mena mu oniká. Kladie prezidentovi za vinu, že nedostatočne
chráni Slovenskú republiku a nezaujíma sa o vyšetrenie vraždy dvoch mladých ľudí.
Slovným gradovaním spochybňuje prezidentove zámery a vysloví, že očakával od hlavy
štátu reakciu, v ktorej by sa prezident minimálne informoval cez premiéra v akom stave je
vyšetrovanie a aké nové skutočnosti boli zistené v jeho súvislostiach.
Tu si premiér akoby sám stúpa po krku, pretože ak je vyšetrovanie nezávislé, objektívne
a nepodlieha vládnym inštitúciám, ako môže ktokoľvek vedieť , vrátane samotného premiéra,
o jeho priebehu, či nových zisteniach.
Opäť sa sama ponúka otázka.
Pokiaľ žijeme v tak veľmi premiérom deklarovanom demokratickom štáte, prečo je teda takým
veľkým tŕňom v oku premiéra prezidentove naklonenie sa na stranu opozície ?
Predsa demokracia je v doslovnom preklade sloboda.
Prečo sa teda nemôže samotná hlava štátu rozhodnúť demokraticky bez toho, aby sa
následne s jej menom nevytvárali konšpiračné teórie a útoky, ktoré sú ale len odklonením
pozornosti od hlavného problému a jeho vinníka.
Premiér ďalej dodáva, že veľvyslancov informoval o sledovaní diania prezidenta a opozície.
Je to akoby sa chcel malý chlapec na piesku posťažovať rodičom, že mu
berú druhé deti lopatku.
Žiaľ, tu nejde o nevinnú hru na piesku, ale o budúcnosť nás všetkých.
Prehnaná gestikulácia a trasenie rukami len celý premiérov prejav nechutne dopĺňa.
Akoby už bez tak silné slová a obvinenia nestačili.
Slovné zaťahovanie veľvyslancov do dannej problematiky premiérovi evidentne len
pomáha prekonať ťažké minúty svojho prejavu a zastrešuje jeho samotnú nerovnováhu.
Predsa dospelý, čestný a statočný muž, navyše premiér štátu, nepotrebuje tak veľmi
prezentovať, čo, kde a komu povedal a kto, kedy a kde s jeho slovami súhlasil.
Rokovanie s veľvyslancami bolo dávno ukončené a ani jeden zo spomínaných
pánov sa k ničomu doposiaľ verejne nevyjadril.
Takže laicky v preklade :
,, Poviem Vám čokoľvek, čo mi práve vyhovuje a čo chcem aby ste si mysleli. ,,
Človek, ktorý nie tak dávno nazval slovenských novinárov špinavými prostitútkami
či hajzlovými pavúkmi navyše nemá absolútne žiadnu zábranu tvrdiť, že sloboda
slova a tlače je na Slovensku veľmi vysoká.
Nestalo sa ani raz, ani dva krát, že sa hotové články nedostali na výslnie z politických či
im blízkych dôvodov. Mnohé redakcie články z politického prostredia a jeho zákulisia
nakoniec nevydali.
Kde je sloboda slova ?
Kde je sloboda tlače ?
Sloboda slova, za ktorú Vám vystrelia mozog z hlavy.
Tiež počas takmer celého vyhlásenia premiér hovorí o veľmi dobrom mene
Slovenskej republiky v iných štátoch Európskej únie a superlatívnej mienke o našej
krajine vo svete.
Z vlastných skúseností viem povedať, že vo svete mnoho ľudí ani len netuší
kde sa Slovensko na mape vôbec nachádza. Často ľudia krajín Európskej únie
či sveta nevedia, že Slovensko a Slovinsko sú dva totálne odlišné štáty a pre drvivú
väčšinu sme vo svete stále známi ako Czechoslovakia.
Takže hovoriť týmto smerom v superlatívoch je viac než trúfalé.
Celé vyhlásenie nakoniec pôsobí ako trepanie kopytami kobyly, ktorá nie je pripravená
prestať cválať na dostihoch, ale zranenia, ktorým podlieha, jej už neumožňujú sa vrátiť na závod.
Pred viac než 20 rokmi sa takmer podobným prejavom prezentoval
vtedajší premiér Slovenskej republiky Vladimír M.
Vyslovil vtedy kritické takmer identické obvinenia voči
vtedajšiemu prezidentovi Michalovi K.
Vladimír M. vtedy deklaroval, že prezident nemá právo iniciovať akýmkoľvek
spôsobom vyslovenie alebo nevyslovenie dôvery vlády. Ťažil tiež z nezákonodarnej
schopnosti prezidenta a prehlásil, že prezident nemôže žiadať premiéra o demisiu.
Podľa jeho vtedajších slov prezidentovi neprináležalo hodnotiť činnosť vlády a tiež sa
snažil uraziť prezidentove meno na základe hodnotenia kultúrneho prejavu prezidenta
Michala K. Keďže prezident premiérovi vtedy neustúpil a rozhodol sa neplniť
požiadavky Vladimíra M. , sled udalostí, ktoré nasledovali po týchto útokoch a
vyhláseniach je všetkým veľmi dobre známy.
Kam sme sa dostali ?
Bude sa snáď opakovať podobný scenár, alebo jemu podobný ?
Mafiánske postavičky ako aj tie politické vystriedali noví reprezentanti.
Jadro však zostáva nemenné a spôsob vládnutia takmer identický.
