Kde by bol nebyť tak magistrov námahy
na ceste pokroku drahý náš štát?
Pustinou hlúposti blúdil by bez vlahy
poznania, bol by si sám sebe kat!
Pedagóg naučí rozlúštiť písmená,
v prírode od duba odlíšiť jaseň,
telesnou výchova k zdraviu je myslená –
prínos váš ženie ma napísať báseň!
Každý však nepozná vzdelanca činy
ani tie podmienky, pri ktorých prežíva.
Voči tým navôkol prístup si iný
vyvoľte, zmizne nech úcta k vám neživá!
Hovorte, píšte, štrajkujte, konajte,
každý nech o čo sa jedná sám cíti;
„Žiadame zmenu!“, rozhodne zvolajte,
„zmenu v tom peňažne žalostnom bytí!“
Rozhovor so známym, príspevok na sieti,
do schránky papierik – všetko to prospeje!
Myšlienka zasiatá v časovom rozpätí
dlhšom nech v hlavách si pomaly dozreje.
Pokiaľ sa školy na Slovensku zblížia
zahrmí silnejšie pevný váš hlas,
že sľuby vladárov s činmi sa krížia.
Kto nechce klamárov privíta vás!
Kde ležia základy ľudského vzdelania,
kde sídlia tvorcovia rozumných hláv?
V školách! A z nich život vášho síl merania
musí vzísť k činnosti prebudiť dav!
Vravte si: „Týmto sa zo šera vymaním,
okoliu správu o sebe dám.“
A takto na ceste za ľudí uznaním
nebude nijaký učiteľ sám!