11. 8. 2025 - Intermediálny literát (ďalej len I.L.) väčšinou ľahko obchádza rôzne pravidlá a zásady, ktoré vy možno poznáte v literárnom umení. Nevie o nich veľa, ale predpokladá, že tam patria napríklad rytmus, štruktúra, obraznosť a ďalšie veci, ktoré zatiaľ neobjavil. Pracuje s písmenkami, ktoré ukladá za sebou. Môže to znieť celkom povedome, skoro až všedne, ale nie je. Poďme si to (ho) rozobrať.
Jeho myšlienky siahajú ďalej, ako je forma, obsah a väčšina pravidiel...za okraj papiera, po lavici, po podlahe, prvá stena, strop, druhá stena... imituje starú hru s hladným hadom, ktorý v jednom momente, keď sa dosť nažerie, pohryzie samého seba a hra skončí.
Intermedialita ako športová hra, ktorá v sebe spája nielen futbalových hráčov, cyklistov a hadov, ale aj úmysel celé to merdžnúť (pozn. merge) do antihmoty tam, kde sa rodí nová hviezda - v sobotu ráno, pár hodín pred posledným dňom v týždni, teda sedem dní na brehu dúhovej kaluže v diere asfaltovej cesty blízko malej dediny na východe Slovenska ... nedeľa, gumené obrusy, rezne a tak...
Technická prestávka - (Bolo by fajn sem dopísať, že som nič nové nevymyslel. Podstatou tohto textu je ukázať vám moje chápanie a následné uchopenie intermediálneho umenia, jeho potenciálnych predchodcov, súrodencov a nástupcov. Aby ste tomu ľahšie rozumeli, napadlo mi vložiť sem niekoľko analytických postrehov niekoho iného. Takto by mal text lepšie balancovať medzi polozmyselným prúdom vedomia, manifestom a esejou o všestrannosti textového média. Oslovil som Samča brata dážďoviek.) - Koniec technickej prestávky.
...Dedina je rovná a dlhá, preto už z diaľky vidno, ako prichádza domiešavač. V kabíne sedia štyria zamestnanci klubu cestárov košického samosprávneho kraja. Po troch úderoch lopatou o miešací bubon vyteká cez vyklápací žľab chlapec v úzkych dress-like clothes (pozn. šaty) a muchotrávkovej čapici, aby zalepil ďalšiu dieru na ceste E 58.
Prvá otázka pre Samča - Kto je I.L.?
Človek, ktorý svojou literárnou tvorbou presahuje hranice textu. Chce sa vyjadrovať textom, ale jazykové štruktúry sú príliš konkrétne a predpísané na to, aby dokázali obsiahnúť všetko ani v prípade, že budú použité abstraktnou formou, preto si musí začať pomáhať mimotextovými prostriedkami. Je to človek, ktorého myslenie je síce primárne verbálne, ale chce svoje myslenie preklopiť do diela, a neváha pre to urobiť čokoľvek.
V mojej mysli (pozn. v mysli autora tohto textu) sa I.L. príliš nezaoberá tým, čo predchádza vzniku obsahu. Naopak, zaujíma sa až vtedy, keď sám vznikne (pozn. nie literát, ale ten obsah)... preto sa nepýta, či bolo prvé vajce alebo sliepka. Ako môže taký rozumový obsah vzniknúť sám? I.L. rozumie obsahu ako výsledku voľných a niekedy aj pevných asociácií vlastného vedomia (pozn. podobne sa pozerá aj na inšpiráciu). Pripúšťa, že tieto asociácie môžu iba tak voľne prúdiť a že sa môžu ukázať v akejkoľvek rozumovej forme (pozn. zanechávajú emocionálnu stopu) - intímne, trápne, rezervované, vulgárne, ako útek tak aj konfrontácia, vážnosť, vtip a v neposlednom rade aj ako nezmysel.
I.L. má na stene plagát Milana Adamčiaka, pod ktorým rozkladá Cageove partitúry na úsečky, ktoré ďalej lepí do tvarov malých písmeniek. Následne hľadá niekoho, kto by zahral grafemické kvarteto na hlavu preparovaného jeleňa. Došlo mu, že nikoho takého nepozná...a keďže nemá ani hlavu, musí si ako správny DIYista poradiť sám.
Celý deň prší a ja čakám, kým sa roztiahne obloha (monológ). V momente, ako zázrakom, dopadne na zem lúč svetla jasnejší, ako je dvesto tisíc LED diód svetelnej reklamnej plochy v uliciach Manhattanu.
Dážďovky sa pýtajú pána (lúč svetla) - Čo podľa teba robí I.L.?
V prvom rade asi myslí, a je aj pomerne pravdepodobné, že jeho myslenie nebude úplne lineárne ani konkrétne. Veľmi pravdepodobne si bude rozširovať svoj prehľad vo viacerých oblastiach umenia naraz, a nebude o nich uvažovať ako o oddelených kategóriách myslenia, iba ako o oddelených kategóriách činnosti, nanajvýš.
(hovorí mocným hlasom)
Tento dekonštruovaný spisovateľ vychádzal najprv z kubizmu, dadaizmu a expresionizmu. Neskôr, keď sa zoznámil s medzinárodným hnutím Fluxus, začal derivovať pôvodné štýly na ich hypermoderné variácie a robí to doteraz - keď cíti, že chce tvoriť (pozn. pretvárať), rozkladá obsah na rôzne perspektívy, spája nesúvislosti a fixuje ich do finálnej podoby. Zvolil si text, ako prostriedok na vytvorenie novej maľby, hudby, fotky... prípadne filtruje textilné umenie späť na text. Okrem toho veľmi rád kupuje drahý porcelán, ktorý doma rozbije na malé kúsky a opäť lepí do (pozn. približne) pôvodnej formy...povedal, že potom tie nádoby vyzerajú krajšie. Opakuje raz za týždeň, až kým sa z kusov porcelánu nestanú iba kusy lepidla.
I.L. je teda nekonečný, invenčný, skromne nadprodukčný a pasívne konzumný... nezaujíma ho, kto čo hovorí, nezaoberá sa tým, koľko dostane lajkov. Je to divoký boh v občasnej neistote, ktorý poprel písmenkovú polievku, pretože ju považuje za recept na rýchly úspech a ešte rýchlejší pád. (pozn. farfalle + kolienka = tradičná rodina).
Nevyhnutnou súčasťou I.L. je pochopiteľne intermediálny text... text hromadného výskytu podobne, ako bol aj Jaro Filip. Jaro neznášal záclony (pozn. cez okno), ale miloval hypertext (pozn. veľa sedel za počítačom).
é lés dáun - (Jaro Filip pre Richarda Müllera, cca 1996)
Samčo, ako podľa teba môže vyzerať intermediálny text?
Podľa mňa sa takéto veci často pašovali do detských kníh, lebo pri nich sa berie ako bežné, že stoja na jednote textu a ilustrácie, kde sa hranice medzi nimi môžu úplne zmazať. Bola taká detská kniha, ktorú urobili Viliam Klimáček a Dezider Tóth - Noha k nohe - a tá tento princíp rozšírila aj o hudbu, pretože zahŕňala napríklad aj grafickú partitúru k skladbe Dur-Moľová symfónia. Dnes vďaka digitálnym technológiám a hypertextu môžu byť tieto hranice rozmazané na ešte viacerých úrovniach, pretože ten text ti počas skrolovania môže hrať hudbu, ponúkať vyskakovacie reklamy - a cez rozhrania na virtuálnu realitu sa človek môže medzi textom rovno aj fyzicky prejsť, aj keď zatiaľ som nemal takú príležitosť.
I.L. môže vnímať písmenká aj ako ťahy štetcom, perom, ceruzou alebo ako pixely, ak ide o digitálnu podobu textu... ako voxely v prípade trojrozmerného modelovania textu a naopak, ako klasickú sochu, ak sa vzdá všetkých možností práce s počítačovým softvérom (vhodné pre konzervatívnych). V neposlednom rade aj ako praktizovanie mladšieho súrodenca starších východných filozofií (najčastejšie tibetského buddhizmu) - text nezničí, len odloží do šuflíka (pozn. podobne, ako náhodná ASMR hoe ničí mandaly z piesku na drevenom podnose z temu).
...ďalšie príklady hypermoderných variácií zahŕňajú kulinárske umenie (pozn. už vieme, že sem nepatrí písmenková polievka) - otvorené možnosti práce (pozn. otvorený ateliér č.2) s bezlepkovým písmom. Môže použiť cesto z bezlepkovej múky alebo oslintané BIO chrumky. Trpezliví I.L. môžu lepiť dokopy aj oslintané zrniečka ryže (pozn. dlhý a meditatívny proces, pretože ryža sa musí najprv rozmočiť). Je to celé legitímny sochársky presah... trochu neortodoxný, ale zato nevyčerpaný.
Imaginárny text - Taký, ktorý by mohol napísať, ale nikdy nenapíše. Metódu delí na 1. Klasickú - Nechce sa mi/nemám motiváciu. 2. Vedomú - Len si predstav.
Hypertext - Všetky texty na internete bez ohľadu na ich prepojenia. In relation with postinternetový text - The best friend of the very wide contemporary web situated world. lowercase, old OS, portable CD players, alt boys and girls row after row, like spam in your mailbox you haven´t seen 15 years...what a big GenZ thing currently trending, jednoducho každý, kto chce viac vyzerať ako byť. Postinternetový text píše autor buď do počítača (pozn.docx) a bez nutnosti internetového pripojenia, alebo priamo na internete (pozn. s nutnosťou internetového pripojenia) t.j. mail a čety sociálnych sietí (pozn. reinkarnáty mailartu), alebo prchavosť vyhľadávacej lišty google-u. Of course, že nositeľom textu môže byť aj fotografia (pozn. o to tu celý čas ide).
Teletext - internet predtým, ako sa stal slávnym.
Po hodine strávenej na virtuálnych spojoch I.L. zisťuje, že stratil to najpodstatnejšie spojenie zo všetkých - spojenie so samým sebou. Chcel by sa znova napojiť na svoje telo, na vlastné pocity, a celkovo na svoju prirodzenosť so všetkým, čo k nej patrí. Preto sem dopisuje dopravný textový impresionizmus, ako empirický odrazový mostík - Z ľubovoľného dopravného prostriedku sleduje dopravné značky alebo reklamné plochy, ktorých obsah môže hneď zapisovať.. za sebou, pred sebou, striedavo aj obkročne.. chápeš ňe? Obzvlášť konceptuálne sú značky pre rušňovodičov popri železničnej trati (pozn. 133.34 - čierny štvorec, nasleduje žltá šípka - frekvencia koľajníc = jeden úder každé tri sekundy t.zn. zvar).
zvar). zvar). zvar). ...ďalší úder, je úder zovretou päsťou na plastový príklop nefunkčnej elektroniky (hneď na to aj zvuk pozastavenej gramoplatne.. vieš, taký ten zvuk, čo pripomína čistenie okna mokrou handrou)
V izbe je ticho, niekto vstúpil.
Blížia sa ťažké kroky: Chlapče, ešte stále hľadáš jeleňa pre to kvarteto? - hovorí posledný herný server Farmeramy v budove obecného úradu v... Očovej?!
Ďakujem Samčovi za spoluprácu.
