V tejto súvislosti si neviem odpustiť jednu poznámku. V okolí Apolla by bolo vhodné umiestniť zopár lavičiek – balancovanie pri obúvaní nemusí „sedieť“ všetkým. Zdá sa však, že realizátori stavby na chodcov či korčuliarov v tomto ohľade veľmi nemysleli. Napriek tomu sa po chvíľke moje tenisky ocitli v ruksaku a chrániče na zápästia začali plniť účel, pre ktorý boli vyrobené. Ak by sa tam nejaká lavička v priebehu leta predsa len objavila, pochopiteľne nebudem mať nič proti a rád ju využijem.
Keď som konečne vyštartoval a pocítil na tvári a na rukách prúdiaci vzduch, prvé pocity boli fantastické. Bez problémov som absolvoval aj nepríjemnejší úsek niekde za areálom Ekonomickej univerzity. V úrovni nemocnice na Antolskej však nastala prvá kríza – ozvala sa moja zimná nečinnosť, ruka v ruke s náznakom jarnej únavy. Stále som sa nevzdával, bol som rozhodnutý korčuľovať dalej. O čo lepšie by to bolo s hudbou, čoraz intenzívnejšie som začínal myslieť na mp3 prehrávač, ktorý ostal doma na stole..
Z času na čas na hrádzi stretávam niekoho spomedzi svojich kolegov a známych na korčuliach či bicykli, väčšinou však nasadzujem šiltovku, slnečné okuliare a výraz "NO SOCIALIZING" :)
Cestou okolo bufetov pri Rusovciach s pobavením sledujem –nástky v značkovom športovom oblečení a vrstvou mejkapu na tvárach, ktoré pri kofole či minerálke posedávajú na slnku. Ignorujem chlapíkov s vyholenými hlavami, ktorí sa ma snažia obehnúť vo svojich veľkých tmavých autách s tónovanými sklami. Na hrádzi či blízkej ceste nemajú čo hľadať, prečo by im teda mali korčuliari či bicyklisti uhýbať? Petržalskí policajti sa na hrádzi ukazujú nanajvýš niekde v okolí jazdeckého areálu, do blízkosti dvoch bufetov sa im však zjavne veľmi nechce. Vídať ich len o kúsok ďalej, pri jazere, ktoré počas letných dní býva častou destináciou pre nudistov či iných naháčov.
Pár kilometrov ďalej si uvedomujem, že slnko zapadlo rýchlejšie ako som predpokladal, vzdávam sa teda pôvodného plánu otočiť sa až v Čunove. Otáčam už pri bufete "Pri Poldri" a zbieham na cestu pre cyklistov. Napriek protestu mojich dolných končatín dobieham ešte pred zotmením k osvetlenému areálu čističky odpadových vôd a o niekoľko minút uprednostňujem odbočku do Ovsišťa a cestu autobusom pred neosvetlenou trasou poza Ekonomickú univerzitu. Opäť sa presvedčujem o negatívnych dopadoch nedávnych zmien v MHD a po dvoch prestupoch sa konečne ocitám pred domom. Nabudúce nesmiem zabudnúť nabiť batériu v prehrávači – cesta tak ubehne rýchlejšie a čakanie na autobus a neskôr električku nebude tak nekonečne dlhé..
P.S.: Ak by náhodou niekto z čitateľov poznal dĺžku trasy po hrádzi od Starého mosta či Mosta Apollo do Čunova, budem veľmi rád ak to spomenie v diskusii. Osobne nemám možnosť na korčuliach to nejako zmerať, ale naozaj by ma to zaujímalo. Ďakujem.
