keď som počula názov ,,Kokosové ježe“ napadli ma malí ježkovia. Drobunké malé guľôčky, s nôžkami čo sotva majú pár centimetrov a obrovské množstvo pichliačov. ,,Zákusky z ježkov, to je mi už aký recept? To jesť nebudem"
Môj strýko veľký vtipkár, započul moje kvílenie a plač. Chcel aspoň na chvíľku odľahčiť situáciu tak zvolal: ,, Miška, tak čo? Mamina chce konečne piecť ježkov? Obaľovať ich v kokose... Zober si ale rukavice, budeš ich potrebovať “ ,, Ideme na lov“... Spomínam si iné plače som vtedy spustila. Bolo mi veľmi ľúto ježkov, ktoré mali skončiť u nás na tanieri. Ešte horšie nastalo, akonáhle som videla strýka približujúceho sa ku stodole s rukavicami, košíkom a vyspevovaním si. Stála som , malými pästičkami utierala slzy, rozmýšľajúc ako uchránim malé stvorenia, pred takým nepekným koncom. Rozbehla som sa k nemu a snažila sa ho nejako zastaviť, spomaliť jeho kroky.
Strýko opäť začal so vtipkovaním: ,,Júj či sa len teším, ako si pochutnám... Dúfam len, že nezabudneme žiaden pichliač odstrániť.... lebo.. keby sa mi začnú v brušku biť? Nechcem si to ani predstaviť...“ Prišli sme ku stodole, otvorili obrovské dvere, neudržala som sa a nahlas som vykríkla: ,,Jožkovia , bežte preč, lebo skončite na tanieri a to nechcem.“ Zaháňala som sa rukami aby som odstrašila všetko živé naokolo Strýko sa na mňa díval, usmieval sa, popiskoval si. Bolo mu asi smiešne vidieť ma ako lietam po stodole, besním, snažím sa vyplašiť ježkov. Sem tam prihodil nejakú vtipnú poznámku ako: ,,Miška našla si nejaké? Ja už som pár chytil...“ Po viacej než hodine zvolal : ,,Myslím, že to bude aj stačiť... Máme ich koľko potrebujeme“ Zobral košík, prekryl čiernou handrou a kráčali sme naspäť k nášmu domu. Pred vchodovými dverami povedal: ,, Teraz tu pekne počkaj, nechcem aby si videla ten masaker, ktorý sa udeje v kuchyni“ Verte či nie, teraz som mala ja zimomriavky na tele, v duši toľko trápenia a smútku. Môj smútok však prerušil smiech ozývajúci sa z kuchyne. Mama a strýko sa neskutočne smiali.
Zavolali na mňa, šla som akoby na popravu, hustá atmosféra okolo mňa by sadala krájať. Ruka mi tŕpla zvierajúc kľučku od izby. Zatvorila som oči a vstúpila do kuchyne. Prvý môj pohľad bol na stôl, a na tanier, na ktorom boli položené kokosové štvorčeky. ,,Tak rýchlo si ich urobila?“ spýtala som sa. ,,Koho?“ odvetila mama. ,, Predsa ježkov čo sme doniesli so strýkom?“ Nato sa mama už neudržala a pustila obrovský smiech. Pohladila ma po vláskoch, kľakla si a povedala: ,,Hlupáčik... myslíš, že by som mohla niečo také urobiť? Nie, neboj sa... strýko si iba žartoval...“ ,,Veď skús, chutí takto ježko?“ Ponúkla mi tanier.
Odvážne som si zobrala a zahryzla sa do kokosového štvorčeka. ,,Naozaj nechutí to ako ježko“ šťastne som vykríkla. Aj keď priznám sa , ako som mohla vtedy vedieť ako chutí ježko? Toľko blaha čo mnou vtedy prebehlo... Neuveriteľné, kameň mi spadol zo srdca. Sotva som dojedla jeden kúsok už som v dlaniach mala ďalšie dva:)
Na posúdenie vyskúšajte:
Z 5 bielok a štipky soli urobíte sneh, 5 žĺtok vymiešajte s 150g práškového cukru na penu, postupne pridávate 5PL vlažnej vody. Môžete pridať trochu oleja a všetko spolu zmiešať. Vznikne vám žĺtková masa, do ktorej opatrne po lyžiciach pridávajte 150-200g polohrubej múky zmiešanej s kypriacim práškom. Do hotovej masy už len jemne vmiešate pripravený sneh. Vzniknuté cesto vylejete na vymastený a vysypaný plech. Pečiete pri tep. 180-200°C. Dĺžka pečenia závisí od rúry, v ktorej budete piecť, u mňa je to zväčša 20-25 min.
Medzi pečením si pripravíte polevu: Maslo, 200g práškového cukru, 5-6 PL kakaa, štipku soli, a ½ l mlieka necháte prevariť , za občasného miešania. Túto polevu po vychladnutí dochutíte ešte 1 dcl rumu. Upečené a vychladnuté cesto nakrájate na rovnomerné štvorčeky, ktoré nasledovne máčame v pripravenej poleve, a obaľujete v kokose. Pre viacej zdatných v kuchyni odporúčam, prekrojiť štvorčeky a naplniť džemom, následne ponoriť do polevy a až potom obaľovať:)
Želám dobrú chuť. Aby som nezabudla ... Milí OŽP verte mi, pri pečení tohto zákuska neprišiel a nepríde žiaden ježko, k újme na zdraví či živote. :)
