Michaela Wohlschlágerová
Ukradnem pre teba mesiac z oblohy
Zostalo ticho ako po búrke. Milujem Ťa, zbožňujem Ťa, Si pre mňa všetko, Zlatíčko, Miláčik, Srdiečko, Chrobáčik... Kam zmizlo? Páni moji, štyri dni späť ste boli ukážkoví.
Láska zomiera v deň, kedy prestaneme veriť v kúzlo, ktoré sa v nej samej ukrýva... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Zostalo ticho ako po búrke. Milujem Ťa, zbožňujem Ťa, Si pre mňa všetko, Zlatíčko, Miláčik, Srdiečko, Chrobáčik... Kam zmizlo? Páni moji, štyri dni späť ste boli ukážkoví.

Vždy keď sa cítim na dne, bolesť sa mi zdá neznesiteľná hľadám útočisko na miestach kde vládne pokoj a ticho. Správne takými miestami sú parky. Park... môj park , miesto kde sa vždy uchýlim na niekoľko hodín a snažím sa dostať z beznádeje. Tak isto tomu bolo aj pred pár dňami. Vôňa leta zmiešaná so slnečnými lúčmi sa niesla ovzduším. Deň kedy by stačilo maliarovi namaľovať dúhu na oblohu, aby krásu takto slnečného dňa ešte viacej zvýraznil. Nikoho by ani len z ďaleka nenapadla chmúrna myšlienka. A predsa ... Stalo sa...

,,Mňááám torta, mňááám zákusky a koláče“. Takto som od malička vedela skríknuť na všetko čo moja mama pripravila, resp. upiekla. Pamätám si na moje nálety do kuchyne, tajné ochutnávanie cesta, krémov alebo rôznych druhov pĺnk. Chutilo mi azda všetko, čo vzniklo z jej rúk, preto som vždy túžila byť obratná v kuchyni ako ona. Podarilo sa, zvládla som. Nechcem sa chváliť, ale myslím si, moja mamina môže byť na mňa hrdá. V dnešnej dobe je to neuveriteľné, dievčatá nevedia variť, muži ich v tomto hravo porazili, alebo skôr by som povedala predbehli. V minulosti vedeli dievčatá variť ako ich mamy...Teraz? Dalo by sa povedať že vedia piť ako ich otcovia... Sama mám zopár kamarátok, ktoré keď sa povie slovo kuchyňa, naskakujú im zimomriavky. Ja sa vždy iba potajme usmejem a radšej mením tému. Je úplne zbytočné niekomu hovoriť o bojovaní v kuchyni, či s kuchynskými pomôckami... keď im to nič nehovorí.

Stáť na útese, hľadieť milovanej osobe do očí, chvieť sa pri každom jej dotyku a túžobne očakávať kedy ma pobozká. Celú túto atmosféru umocňuje šum mora narážajúci na skaly.

Poznáte to, občas Vás prepadne depresia a tak ako ja sa chcete utiahnúť na miesto, kde sa cítite sami sebou a viete , že na tom mieste Vám nik neublíži, načerpáte nové sily, pozbierate sa a opäť vidíte hrejivé lúče slniečka. Mojím miestom, kde veľmi často chodievam je jeden park. To miesto je veľmi čarovné, všade naokolo cítiť pokoj a harmóniu, ktorú park vyžaruje.