„Bola som zhrozená, keď som počula, o čom sa rozprávajú 16-ročné dievčatá" povedala mi moja známa. Jej žiačka popisovala sexuálne zábavy, ktoré zažívala na záchode v diskotéke. Najväčší dojem však urobila vtedy, keď pred kamarátmi zosmiešnila svojho záchodového milenca, keď mu povedala, že bol siedmy v poradí počas toho večera. Tým si žiačka získala potlesk od svojich spolužiačok! „Počula som to nechtiac a vôbec som nevedela, ako by som mala reagovať" hovorila moja známa.
Keď sme s mojou kamarátkou boli puberťáčky, snívali sme o dobrodružstvách. A tak sme sa prihlásili do kurzu plachtenia. Vyučovanie sa začalo na jar teoretickou časťou. Nevedeli sme sa dočkať, kedy budeme plachtiť. Keď sa blížilo leto začali sme s praxou. Bolo to veľmi príjemné, aj keď dosť náročne dať do hromady všetky vedomosti. Ozajstnú skúšku sme zažili, keď zrazu prišla búrka. Nebolo nám to jedno, našou plachetnicou kolísal vietor a vlny, ktoré práve vznikli na vode. K tomu ešte dážď. Ale zvládli sme to!
Niekedy sa mi zdá, že mladý človek v puberte je ako posádka plachetnice v ťažkých poveternostných podmienkach: veľmi túži po dobrodružstvách, ale nie vždy ich zvláda. Keď ma dobrý základ, akým sú životné priority, ktoré ukazujú rodičia, jeho loď sa neprevráti. A aj keď sa prevráti, vie, ako sa dostať k brehu.
Z niektorých prevrátených lodí však počuť drsné hlasy. Tak drsné, že človek ani nevie, ako má reagovať. Možno to ani tak nevyzerá, ale čo keď je to volanie o pomoc? S.O.S.!
„Môžte byť radi, že nedrogujem a že som, aká som" hovorila som mojim rodičom, keď neboli so mnou spokojní, keď chceli, aby som sa viac učila a zdokonaľovala. Najhoršie bolo, keď mi za vzor dávali iných rovesníkov, ktorí dosahovali lepšie výsledky na škole. Prechádzala som ťažkou pubertou a dosť často som ich prekvapovala svojim správaním. „A keď ma to prestane baviť, nechám školu a hotovo" strašila som ich. Nemyslela som to vážne.
Vo vnútri som snívala o tom, že zmaturujem, že pôjdem na vysokú...
Čo na srdci to na jazyku? Nie, nie. Je ťažké ukázať srdce, lebo čo ak to nie je „in"?
