„Tetovanie je len pre basistov... Keď som bola mladá paprče si tetovali len väzni." Jasný príklad odsudzovania, ktoré počul asi každý z úst mamy či starej mamy, ktorí uvažuje o hriechu s názvom tetovanie či piercing.
Ak sa niekto vyčleňuje z radu priemernosti alebo zažívaných cliché štandardov je mnohými jednotlivcami považovaný za provokatéra...
Nemôžem a ani nechcem hádzať každého zo staršej alebo starej generácie do jedného koša s nápisom intolerancia, avšak faktom zostáva, že v našej konzervatívnej spoločnosti sa nachádza nemalé množstvo ľudí, ktorým slovíčko tolerancia vo svojom slovníku chýba. Človek by nemal byť urážlivý, sťahovačný a nad urážlivými poznámkami o svojom vzhľade, oblečení, vlasoch či názoroch by sa mal pousmiať, no nebezpečenstvo spočíva vo vedomom či nevedomom diskriminovaní a nikto o tomto probléme nediskutuje. No ak sa niekto zmieni provokatívne či urážlivo o farbe pleti je tento čin rozpitvávaný v televíznych novinách. Nie je správne, že sa segregácia spája iba s rasovými predsudkami. Akýkoľvek predsudok týkajúci sa vizuálnej podoby jednotlivca by mal byť spoločnosťou odmietnutý a neakceptovateľný.
Veď napokon aj stará múdrosť vraví, že obsah knižky by sa nemal posudzovať podľa obalu, ale podľa obsahu...
