Riešiť závažnú otázku diskriminácie razantne t.j. zavedením pozitívnej diskriminácie nemôže prebehnúť bez následkov. Je nutné rozmýšľať do budúcnosti, pričom presadzovanie istých skupín obyvateľstva na základe etnického pôvodu, či pohlavia bude paradoxne vyvolávať u väčšiny obyvateľstva voči týmto menšinám viac nenávisti a predsudkov.
Podobne negatívne možno vnímať aj presadzovanie žien do bojového výcviku, kde sú nežnejšiemu pohlaviu prispôsobené "špeciálne limity", ktoré nie sú také prísne ako u mužov. Nebezpečenstvo však nastane v momente priameho bojového nasadenia, v ktorom možno iba ťažko očakávať zvýšenú toleranciu nepriateľa voči nežnému pohlaviu.
Pri otázke presadzovania myšlienky pozitívnej diskriminácie by sme mali zodpovedať nasledovné otázky :
Nie je diskrimináciou, ak podnik príjme zamestnanca na základe "exotickejšieho" pôvodu, miesto človeka, ktorý síce spĺňa všetky požiadavky na pozíciu, ale svojím pôvodom nevylepšuje imidž internacionality podniku ?
Nie je diskrimináciou, ak univerzita príjme študenta, ktorý síce nespravil prijímačky na lekársku fakultu, ale na základe etnického pôvodu ho príjmu na úkor iného študenta, ktorý prijímačky úspešne podstúpil?
Nie je diskrimináciou, ak sa do parlamentu dostane poslankyňa s menším počtom preferenčných hlasov na základe akéhosi zákona upravujúcom minimálny počet žien v parlamente, na úkor vyradeného poslanca s väčším počtom preferenčných hlasov?
Pozitívna diskriminácia je taktiež diskrimináciou, ktorá zhoršuje podmienky väčšiny a na druhej strane nerieši predsudky voči menšinám. Jeden extrém zažilo ľudstvo, keď bolo ženám odopierané volebné právo alebo ak študentom inej rasy nebolo umožnené študovať na univerzitách. No riešiť problém začlenenia menšín do života formou pozitívnej diskriminácie je taktiež extrémnym spôsob riešenia situácie.
