Máme za sebou tridsaťštyriročnú púť hľadania tej správnej cesty, ktorá by priniesla blahobyt pre väčšinu občanov našej domoviny. Vedome som použil „ domoviny “, lebo tí, ktorí opustili republiku ma nezaujímajú. Urobili to z dôvodov zištných a sú viacmenej úspešní, alebo sklamaní. Tí, ktorí sa v cudzine uchytili sa neplánujú vrátiť na Slovensko. To im môže byť ukradnuté. Je tu ale kategória občanov, ktorí išli za zárobkom a rodiny majú na Slovensku. Rodiny, ktoré sú odkázané na prísun ich pravidelných zárobkov, ktoré im umožňujú udržať vyššiu životnú úroveň, než má väčšina občanov v SR.
Ekonomický zázrak sa nekonal. I keď viac než tridsať rokov je relatívne dostačujúca epocha, v ktorej sme mali dokázať vybudovať prosperujúcu spoločnosť. Postavme si otázku „ Prečo je tomu tak ? ... Odpoveď : Preto, že po roku 1989 sa dostali k moci kádre, ktoré môžeme kvalifikovane zhrnúť do kategórie „ podvodníkov “. - Podrobnejšie : kriminálnici, rozkrádači, darmožráči, politickí karieristi, anarchisti ... individuá, ktoré dokázali ťažiť zo zmeny spoločenského poriadku a vlastníctva výrobných prostriedkov. Využili to, že poprevratoví tribúni, revolucionári vedome, či naivne vyliali s vodou z vaničky i dieťa, t.j. aj to pozitívne, ku ktorému sa dopracovala predošlá generácia cca za rovnaké obdobie, ale v krajine zničenej vojnou a poprevratovým / 1948 / experimentovaním podľa „ ruského vzoru “ . S vodou vyliali aj to dobré, k čomu sa vtedajšia spoločnosť už dopracovala. To bolo potrebné rozvíjať, teda pokračovať v už overenej a úspešnej ceste. Istoty, zamestnanosť pre všetkých, materiálne a sociálne vymoženosti, lieky, zdravotníctvo, školstvo zadarmo, absolútna pomoc rodine a rodičovstvu, sociálne byty, vonkajšia a vnútorná bezpečnosť štátu, morálka, kultúra i umenie na vysokej úrovni.
Zničenie socialistického hospodárstva nás napr. v poľnohospodárskej produkcii vrátilo 40 - 50 rokov späť, že demokrati dokázali poľnohospodárstvo zničiť účinnejšie ako niekoľkoročná vojna. Stavebná produkcia do roku 1948 bola nízka, ale za socializmu, do roku 1989 sa zvýšila na 3286 percent. A tak by som mohol pokračovať v porovnaní v ktorejkoľvek oblasti národného hospodárstva. Za tých 34 rokov sa stalo národným športom „ neplatiť “ - teda okrádať iných. Populárnymi sa stali „ politickí erotomani “, ktorých vzrušujú vlastné slová či prejavy.
Predošlé roky potvrdili našu nesprávnu cestu - tápanie, hľadanie, experimentovanie, pády, rozkrádanie, krach : morálny, politický, ekonomický, hospodársky. Výsledkom čoho je strata dôvery národa, ktorý už neverí v lepšiu prítomnosť a očakáva horšiu budúcnosť.
Priznané štatistické údaje dokumentujú, že v SR v roku 2022 bolo ohrozených 888 000 obyvateľov chudobou. Sociálnemu vylúčeniu čelilo 16,5 percent obyvateľov. Národnou hranicou chudoby bolo cca 441 eur na mesiac na jednočlennú domácnosť. V porovnaní s tým sa však má veľmi dobre síce menšina z kategórie „ podvodníkov “, ktorí majú milióny i miliardy, aby mohli vlastniť paláce, jachty, živiť hárem zlatokopiek s nemanželskými deťmi, ktorým kupujú drahé osobné autá, byty, domy.
A práve na chudobných, dôchodcov, na ľudí s minimálnymi príjmami hádžeme priame a nepriame dane, zvyšujeme ceny základných potravín. A politickí „ erotomani “ to odôvodňujú infláciou, vojnou na Ukrajine a teraz už aj v Izraeli - Palestíne. Do ktorých nás vtiahli svetové imperiálne mocnosti : USA s NAtom a Rusko so svojimi egoistickými cieľmi ovládnutia sveta.
Skúste byť optimistami. A verte v lepšiu budúcnosť aj napriek tomu, že naša vláda, ktorá vzišla z posledných volieb, musí obhajovať v Bruseli záujmy Slovenska, kde to ale neradi počúvajú, lebo tam sa musíme tváriť ako veľkí Európania a najlepšie zabudnúť, z ktorej krajiny sme prišli. Ale to je pozostatok z čias kolonializmu, keď svetové koloniálne veľmoci považovali svoj názor na svet za jedine správny. Takto si však dnes predstavujú demokraciu.
Slovensko potrebuje už konečne stabilnú vládu a silnú opozíciu. Lebo obdobie vlád OĽaNO a jeho dôsledky nás budú mátať ešte dlho.
Ale nádej zomiera posledná.
18.11.2023 Víťazoslav Würschner, zaslúžilý pracovník kultúry
