Po roku 1989 sa dostali k moci predovšetkým ľudia, ktorí potrebovali rozkradnúť spoločné vlastníctvo, zničiť všetko čo bolo vybudované v socializme a ich hlavným cieľom sa stalo zafixovať seba, rodinu, stranu tak aby bola pri válove. K tomu použili a používajú všetky im dostupné prostriedky i metódy – stranu, kapitál, korupciu, médiá i náboženstvo. Veriaci, najlepšie bigotní, im slúžia ako prostriedok k populizmu od ktorého je už len blízko k získaniu moci. Ťažia z naivity občanov.
Zmena režimu priniesla nenávisť a neúctu k blížnemu a huckanie ľudí proti sebe. Čokoľvek, akákoľvek malichernosť slúži ako zámienka na rozdúchanie vášní a nenávisti voči protivníkovi. Pri tom vôbec nemusí ísť ani o zásadné veci – ide o spolitizovanie verejnej mienky v svoj osobný prospech – v konečnom dôsledku o zafixovanie osobnej (straníckej) moci. Takto chápaná parlamentná demokracia – „moja, naša pravda“- je úrodnou pôdou pre bulvár a populizmus. Cieľ je jednoznačný, a to prostredníctvom zmanipulovanej verejnej mienky šíriť nenávisť voči opozícii, klásť jej vinu za všetky nedostatky a vykresliť ju ako protinárodnú. Dať jej prívlastok trestnej činnosti.
Stalo sa slovenským zvyokm, že nám tu vyrástli Don Quijoteovia, smiešni to fantasti a dobrodruhovia, ktorí všade vidia veterné mlyny a tasia meč do boja s fiktívnym červeným plátnom. Máme tu aj Jánošíkov, ktorí však neokrádajú bohatých, ale chudobnú slovenskú pospolitosť, ktorá od vstupu Slovenska do EU napríklad dopláca na ceny potravín, ktoré stúpli viac než o 38%. Kúpna sila peňazí za to isté obdobie klesla o 54%. Za ekvivalent sto eur pred 20 rokmi sme kúpili tovar, za ktorý dnes dáme 215 eur.
Nebojím sa konštatovať, že k moci po roku 1989 sa dostali ľudia, ktorí vedia len ničiť, kradnúť a nedokážu budovať, rozvíjať spoločnosť, viesť ju k lepšiemu. Na zničenie takmer celého Slovenska stačilo len zopár kapitálotvorných hlupákov.
Dnes je módnym trendom niektorých členov vlády SR konštatovať, že všetko zlo je z moci Satana a neveriacich. Že dobro šíria kresťania a predovšetkým katolíci. Musím pripomenúť, že „sloboda – rovnosť – bratstvo“ sú pre väčšinu náboženstiev v dejinách ľudstva len anachronizmy. V priebehu histórie väčšina vládcov (politikov), ktorí sa hlásili k Bohu, synovi a duchu svätému sa zaslúžili o najväčšie utrpenie blížnych. Uvediem napríklad križiacke výpravy v rokoch 1096 – 1270. Ich cieľom bolo rozšíriť mečom vládu katolíckej cirkvi, dobyť nové územia za cenu hromadného krviprelievania. Vraždenie Hugenotov, prívržencov Kalvinovho učenia vo Francúzsku v 16. – 18. storočí. 10 biliónov dolárov pre katolícke Španielsko, 45 tisíc ton ukradnutého zlata a striebra od Inkov za cenu ich vyvraždenia. Najväčšiu genocídu spáchali kresťania – Američania, ktorí vyvraždili 10 miliónov Indiánov a 60 miliónov bizónov. Odhaduje sa, že v časoch inkvizície v Európe ročne bolo po ťažkom mučení na hraniciach upálených 10 tisíc nevinných ľudí. Portugalci, Angličania (kresťania) v 17. a 18. storočí odvliekli a predali do otroctva v Amerike skoro 8 miliónov Afričanov. Smrť 6 miliónov židov v koncentračných táboroch. 1. a 2. svetovú vojnu začali národy, ktoré sa hlásili ku kresťanstvu a spôsobili utrpenie desiatok miliónov ľudí. Obe atómové bomby zhodili tiež kresťania.
A napokon aj katolícky tzv. Slovenský štát. V štátnej a verejnej správe mohol pôsobiť len katolík. Učiť mohol len člen vládnucej Hlinkovej strany. Katolícky štát vydal na smrť 80 tisíc Židov – vlastných občanov, ktorých zbavil všetkých občianskych práv. Katolícky farár – prezident – vyznamenával na námestí v Banskej Bystrici fašistických nemeckých hrdlorezov za vyvraždenie slovenských občanov a za vypálenie desiatok slovenských obcí.
Prečo to uvádzam? ...Preto, že niektorí členovia súčasnej vlády SR nás chcú oslobodiť od Satana a z titulu akejsi im posvätnej, subjektívne chápanej spravodlivosti, v mene Boha môžu konať zlo na iných občanoch, chcú oslobodiť spoločnosť od neveriacich. V médiách prezentujú svoj postoj ako kresťanskú povinnosť.
Ale títo „mesiáši“ do politických funkcií nepatria! Šíria medzi občanmi náboženskú neznášanlivosť a nenávisť voči blížnym, a to len preto, že títo sú vyznávačmi iného náboženstva či neveriacimi. Napríklad minister Marek Krajči verí, „že vybrať ľudí do riadiacich funkcií máme spomedzi kresťanov – aj samotní teológovia sú z toho v šoku. – Rozdáva miesta len vyvoleným!“ (koniec citátu z tlače).
Už len to, že uprednostňuje katolíkov je nekresťanské – nehodné politika, či morálne a humánne vychovaného človeka. Jeho postoj je netolerantný a môže inšpirovať k náboženskej neznášanlivosti a nenávisti. A kam to už v histórii ľudstva viedlo, pokrokové masy občanov vedia. Ale vedia aj to, že keď sa spoja zlí ľudia aby tvorili silu, tak to isté musia urobiť aj čestní ľudia!...Musia vytvoriť protisilu, ktorá týchto zlých porazí!
