Ako uvidím nové trendy vo varení, čo všetko sa dozviem, ako sa budem môcť zoči- voči porozprávať s odborníkmi vo svojej profesii.
Namiesto toho mi food fest priniesol jedno veľké sklamanie.
Na úvod sme zaplatili 14 eur za 10 gurmánov. Ak to rozmením na drobné, za gurmány sme dali 10 eur a vstupné 4 eurá za dve osoby. Prvá zmena oproti minulému roku, ako by to bola akási daň za to, že chceme ochutnať aj kuchárske výtvory. No a aby som nezabudla, nájomné za dve vidličky sme dali 2 eurá. Kto chcel využiť deku na piknik, dal zálohu, myslím že 5 eur.
Tento rok sme food fest mohli nájsť v priestoroch medickej záhrady, viacero návštevníkov neodolalo a osviežilo sa v tamojšej fontáne.
Oproti minulému roku som síce nemala prach a piesok až za ušami (priestory pri divadle Aréna), zato sme si ale zdvihli adrenalín pri parkovaní.
Po zaplatení gurmánov sme sa dali na prehliadku ponuky dňa. Čo nám dosť prekážalo bolo, že pri vstupe sme nedostali žiadny podrobnejší plán medickej záhrady, kde sa aké reštaurácie nachádzajú, ani rozpis akcií, takže sme sa akurát dozvedeli, že v stánkoch 11.-24. sa nachádzajú reštaurácie, ale aké to už sme si museli zistiť sami, a tak isto od 13:00 do 19:30 sú síce Live cooking shows, ale kto, kedy a s čím, sme si akurát tak mohli domyslieť. No a teraz trochu k jedlu.
V stánku hotel Crown Plaza reštaurácie Fusion sme si dali Tigrie krevety z woku, s citrónovou trávou, čili a šampiónmi. Pár vecí sme tam mali navyše a pár sme postrádali. Šampióny chýbali, pór bol navyše a s čili nakoniec len jedlo posýpali tým, ktorí ho chceli. No a chuťovo to bol taký priemer. Ani neohúrili, ale ani príliš nesklamali.
Odtiaľ sme prešli k ponuke hotela Kempinski River Park, ktorý bol otvorený k 1.6.2010. Z ich ponuky sme si vybrali rizoto so zelenou špargľou a mušľou sv. Jakuba. Do týchto mušlí som sa zamilovala vo Francúzsku a preto som bola zvedavá, ako ich pripravia práve chlapci z tejto kuchyne. A musím povedať, že to bolo pre mňa naozaj príjemné prekvapenie. Mušla mi naozaj chutila, na chuť bola výborná, krásne voňavá, jediné jej mínus bolo, že jej tam bolo málo. Rizoto so šparglou bolo fajn, špargla bola chrumkavá. Akurát sme na neho museli dlhšie čakať.
Ako som si vychutnávala posledné kúsočky sv. Jakuba, zbadala som ponuku Parcafé a to hlavne ich Paellu. Keďže mám toto jedlo naozaj rada, tak to bola pre mňa jasná voľba. Ale, žiaľ, chyba to bola pre mňa. Bola bez výraznejšej chuti, k tomu som dostala stehno, kde som našla ešte pár chlpov kuraťa, no radosť jesť. Príliš mi nechutila, a nechutila ani môjmu spoločníkovi, a to už je čo povedať, pretože ten je schopný zjesť naozaj všeličo.
Parcafé patrí do trojlístka reštaurácií spolu s Aucafé a Leberfinger. Z čoho som bola sklamaná bol aj fakt, že sa rozhodli, že sa tu reštaurácie nezúčastnia všetky, ale vystriedajú sa. Okrajovo sme spomenuli, že Leberfinger patrí, resp. patrilo medzi naše obľúbenejšie reštaurácie. To síce vystavujúceho zaujalo, že v čom je problém, a keď som mu začala rozprávať, čo bolo pre nás fajn a čo nie, tak nás vôbec nevnímal a len odvrkol, 100 ľudí, 100 chutí. Celé som to nejako nepochopila, načo sa pýta na náš názor, keď ho to v konečnom dôsledku nezaujíma. Druhý kuchár nám ale sľubil, že je tam nový šéfkuchár, a že sa začnú určite diať zmeny k lepšiemu. Na to som naozaj zvedavá. V každom prípade držím palce.
Slaných jedál nám stačilo a rozhodli sme sa vrhnúť na koláče.
Prvý som otestovala v Hoteli Arcadia a to Mandľový koláč s Grand Marnier omáčkou. Viac tam bolo cítiť (a aj vidieť) postrúhanú pomarančovú kôru ako mandle samotné.
Aby nám vytrávilo, trochu sme sa prešli po medickej a zastali pri stánku Hotela Albrecht. Bola som zvedavá, čo ponúknu tento rok, minulý rok u mňa zabodovali so šafranovým rizotom. Ochutnali sme tu banánové crepes so zmrzlinou fruit de la passion. (Banánové palacinky so zmrzlinou z múčenky jedlej).Jedno veľké mňam. Palacinky s jemnou príchuťou banánu, vo vnútri zabalený opečený banán s osviežujúcou zmrzlinou, ktorá nebola ani príliš sladká ani bez chuti. Pre mňa to bol hit festu. Albrecht ma ani tento krát nesklamal.
Keďže mám koláče naozaj rada, neodpustila som si ešte jeden a to v reštaurácii Liviano. Ponúkli nám domáci makový nákyp s vanilkovou omáčkou. Pre mňa trošku viac sladký, ale bol tak správne "mokrý" a jahoda na vrchu urobila správne dochutenie.
Dorazili sme sa pohárom ružového šumivého vína od Huberta a išli domov.
Veľké plus bolo pre mňa miesto konania, krátky rozhovor s p. Žídekom z Erdodyho paláca, a ponuka Hotela Albrecht. Naopak k mínusom patrila slabšia možnosť zaparkovania, správanie sa niektorých vystavujúcich, odvšadiaľ kričajúca reklama istého nealko nápoja a slabá možnosť informovania sa o sprievodných akciách.
V každom prípade s jedlo rastie chuť a snáď budúci ročník bude zasa o niečom inom, lepšom, krajšom, nápaditejšom :-)
A čo vy? Boli ste pozrieť? Čo dobré ste ochutnali?
