za bezkonkurenčnú cenu 16 Kčs :-)
Hneď v prvom odstavci článku sa dozvedám, že nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. Text článku sa postupne zaoberá tradíciou československej gastronómie a jej dobrá úroveň je známa v celosvetovom meradle a preto sa v roku 1927 v Parku kultúry a oddychu v Prahe otvorili brány Svetovej kuchárskej výstavy.
Hlavnou tému článku je udalosť konajúca sa každé štyri roky, a to GASTROPRAG 82, ktorý sa uskutočnil v októbri 1982 (čo bol už v poradí 4. ročník danej akcie) a patril medzi najväčšie gastronomické prehliadky na svete. Návštevníci obdivovali upravené slávnostné tabule čašníkov, kuchárske a cukrárske výrobky vystavené v chladiarenských vitrínach.
Mnohých tak isto zaujali atraktívne studené misy z morských rýb, rakov, krabie pomazánky, mäsové rolády a peny, zdobené nielen zeleninou, ale aj ovocím. Pizza je tu označovaná za špecialitu a navštevníci mali možnosť ochutnať jej viacero druhov :-)
Výstava bola tak isto oživená tvorbou jedál pred porotou a divákmi vo vopred stanovenom časovom limite.
Výstavy sa celkovo zúčastnilo 12 národných družstiev, zložených z víťazov národných súťaží v počte 310, z toho 34 bolo zo zahraničia. A aj preto význam v poriadaní takýchto akcií spočíva v tom, že umožňuje poznávať úroveň gastronómie a servisu rôzych krajín a zároveň prispieva k "upevňovaniu družby medzi národmi."
Československé národné družstvo tvorila aj pani Dorota Vinčálková z hotela Continental v Brne, ktorá bola jedinou (!!!) barmankou na GASTROPRAGU a tak isto Eva Vacová, cukrárka z reštaurácie Bajkal v Bratislave.
Sondovala som na webe po týchto dámach, či sa o nich niečo nedozviem, príp. kde pôsobia, ale žiaľ, nič som nenašla.
Článok sa končí receptom od p. Vacovej na jej rezy Bajkal, ktoré boli porotou vysoko cenené. Potrebujeme: roládové cesto, džem, banány ( marhule, broskyne, alebo iné mäkšie ovocie), ľahkú šľahačku (sladkú smotanu s kakaom a cukrom povaríme a po vychladnutí vyšľaháme), na roládu natrieme džem, poukladáme na ňu ovocie, potrieme ľahkou šľahačkou a prikryjeme ďalšou vrstvou cesta. Vrch ozdobíme bielou šľahačkou.
V poslednom odstavci je písané, že pre naše družstvo sa táto výstava skončila úspešne, čím sa potvrdila tradícia verejného stravovania a gastronómie u nás vôbec, a ďaľší ročník sa bude konať v roku 1986.
Hmmm. Sranda. Pátrala som trochu na webe a tento časopis (predpokladám že s menšími alebo väčšími obmenami) funguje dodnes. http://www.linia.sk/?
Pre mňa veľká škoda, že som danú výstavu nezažila, na tú dobu to musela byť paráda,pri obmedzenosti surovín ukázať niečo nové, nápadité, s lahodnou chuťou a získať ocenenie od medzinárodnej poroty si určite vyžadovalo fantáziu a plno vedomostí a praxe z kuchárskeho a cukrárskeho umenia. Klobúk dolu.
P.S. neviem ako vy, ale ja mám niekedy pocit, že skôr žijem preto, aby som jedla a nie naopak :-)
A čo vy, zažili ste nejaký ten GASTROPRAG?
