Do 31. októbra 2013 prebieha pripomienkovanie Štátneho vzdelávacieho programu, ktorým sa okrem iného zmení doterajšie nastavenie povinne predpísaného učiva.
Teraz
V súčasnosti štát určuje školám, čo majú žiakov naučiť na 1. stupni, čo na 2. stupni a čo na strednej škole. Necháva im voľnosť v tom, v akom poradí budú jednotlivé tematické celky učiť, v ktorom ročníku, či si zlúčia dva predmety do jedného integrovaného, atď. Čo sa týka počtu hodín, štát určuje len, koľko minimálne hodín slovenského jazyka, matematiky, hudobnej výchovy... majú mať za celý stupeň spolu. Či si napr. 6 hodín dejepisu na 2. stupni rozdelia do jednotlivých ročníkov na 1 + 1 + 1 + 1 + 2, alebo 0 + 1 + 1 + 2 + 2, alebo dejepis posilnia z tzv. disponibilných hodín, ktorých majú spolu 31 za celý stupeň, na 2 + 2 + 2 + 2 + 2, závisí od konkrétnej školy. Rovnako tak je to so všetkými predmetmi. Jednoducho, štát v súčasnosti určuje najmenšiu mieru učiva a predmetov povinnú a záväznú pre všetkých, a zároveň necháva školám priestor, aby jednotlivé predmety rozšírili podľa svojich možností a potrieb (Akú má škola víziu? Akí žiaci do nej chodia? Aký má byť profil absolventa? Aké učebne, počítače má k dispozícii? Akí učitelia učia na škole? Aké priestory má škola k dispozícii?...).
http://www.statpedu.sk/sk/Statny-vzdelavaci-program-pripomienky-a-namety.alej
Od 1. 9. 2014
Ak sa nič nezmení, tak od 1. septembra 2014 bude štát určovať školám presný počet hodín pre jednotlivé predmety a počet voliteľných hodín sa zníži z 31 na 19 za celý stupeň. Odkedy Štátny pedagogický ústav zverejnil dokumenty na verejné pripomienkovanie, na rôznych fórach som bol svedkom dohadovania sa učiteľov, či
- má byť informatika povinná aj v 9. ročníku alebo nie,
- majú byť povinné dva cudzie jazyky alebo len jeden,
- má byť toľko pracovného vyučovania a s takým obsahom alebo nie,
- má mať matematika len 21 hodín a nie až 25,
- stačia 3 hodiny cudzieho jazyka týždenne,
- má mať biológia na 2. stupni o jednu hodinu viac ako dejepis, a dokonca o 3 hodiny viac ako informatika,
- majú jednohodinovky (biológie, dejepisu, informatiky...) zmysel, a mnohé ďalšie.
Neexistuje jednotné správne riešenie
Na tieto otázky podľa mňa neexistujú odpovede platné univerzálne pre celé Slovensko. Je to vidieť aj na diskusiách učiteľov – každý prirodzene vychádza zo skúseností svojej školy, z vlastnej praxe. Pre niekoho je jeden cudzí jazyk málo, lebo učí šikovné deti, niekto zase veľmi dobre vie, že väčšina žiakov, ktorých učí, by dva cudzie jazyky nezvládla. Niekto je presvedčený, že vie zmysluplne naplniť na 2. stupni aj 10 hodín informatiky, na inej škole majú málo počítačov, hľadajú dlhodobo kvalifikovaného učiteľa a aj 5 hodín za celý stupeň je pre nich hraničných. V niektorých školách je užitočné učiť viac pracovného vyučovania, majú na to dielne a šikovného učiteľa, na iných dielne dávno prerobili na učebne počítačov a učiť pracovné vyučovanie môže možno školník. A tak je to s každou otázkou a je to prirodzené.
Neexistuje jednotné správne riešenie. Preto keď sa prijme uvedená úprava s nastavením učiva po ročníkoch, bude väčšina nespokojná (a paradoxne aj mnohí z tých, ktorí po takejto unifikácii volali – vtedy, keď zistia, že štát veci nastavil inak, ako si to predstavovali oni). Keby sa hodiny popresúvali inak, tiež bude väčšina nespokojná. Problém je totiž v tom, že namiesto „Biológia – 5 hodín za celý 2. stupeň“ ide štát určiť všetkým rovnako: „Biológia – 7 hodín, a to konkrétne 2 + 1 + 2 + 1 + 1“. A problémom nie je biológia. (I keď prečo práve biológii sa tak zásadne zväčšil počet hodín? Na úradoch práce hľadajú ľudí, ktorí ovládajú vonkajšiu stavbu machov a papradí, alebo ľudí s IKT zručnosťami, ktorí ovládajú cudzí jazyk?). Problémom je, že štát chce určovať presný počet hodín v každom ročníku. A ten nebude vyhovovať celému Slovensku, nech sa ŠPÚ bude snažiť akokoľvek. Nebude vyhovovať, lebo nemôže.
Je navrhovaný obsah skutočne minimálny?
Druhým samostatným problémom je obsah niektorých predmetov, kde určené učivo má ďaleko od minima pre všetkých. V súčasnosti prebieha verejné pripomienkovanie, takže sa obsah učiva niektorých predmetov snáď ešte upraví tak, aby skutočne šlo o povinné minimálne učivo a nie o predstavy niekoho, čo so svojimi šikovnými žiakmi vie na hodine robiť.
Základný problém – výrazné zmenšenie možností profilácie škôl, však úprava obsahu niektorých predmetov nevyriešia. V tomto duchu adresujem na Štátny pedagogický ústav v rámci verejného pripomienkovania aj zásadnú pripomienku: nech štát neurčuje hodinovú dotáciu po ročníkoch, ale iba po stupňoch (tak ako doteraz), nech neznižuje počet disponibilných hodín, nech nezmenšuje možnosť profilácie škôl, nech nechá školy naplno využiť svoje školské vzdelávacie programy, ktoré si často neľahko za posledné štyri roky pripravili, a nech ním navrhnutá úprava slúži ako jeden zo vzorových školských vzdelávacích programov a nie ako štátom určený program pre všetkých.
