Hoci je to menej pripomínané, komunisti zneužívali moc, obzvlášť represívne zložky štátnej moci aj v rokoch 1946-1947. Mnohí veriaci boli väznení (spomeniem aspoň kruh okolo pátra Kolakoviča), názoroví oponenti perzekvovaní. V demokratickom prostredí obnoveného štátu sa Česko-Slovensko stávalo neslobodným postupne.
To čo poviem opakujem často, pretože to považujem za závažné:
Nielen porážka nacizmu, ale aj komunizmus a jeho porážka patria k dedičstvu zjednotenej a mierovej Európy. Práve vďaka porážke komunizmu, môžu dnes sedieť zástupcovia 10 členských štátov v Európskom parlamente. Povaha komunizmu a nacizmu je rovnaká.
Chcem preto upozorniť na tri veci:
1. Rehabilitácia symbolov komunizmu je rovnakým zlom, ako rehabilitácia symbolov nacizmu. Mali by sme ju preto rovnako odsudzovať.
2. Na bývalých komunistov sa nehľadí ako na bývalých nacistov. Európska elita - osobitne socialisti a liberáli - ich uznala bez ospravedlnenia. Považujem to za chybu. Nie kvôli nim, ale kvôli obetiam, za ktoré nesú zodpovednosť.
Bez pochopenia komunizmu nemožno rozumieť ani postkomunizmu.
3. A napokon, komunistická rovnako ako nacistická totalita boli nastolené v demokratických štátoch, zneužitím demokracie. Je to dôvod k ostražitosti. Aj dnes, aj v EÚ. Zápas o slobodu musí zviesť každá jedna generácia.
Aj obete komunizmu by si na pôde Európskeho parlamentu zaslúžili minútu ticha.
