Anna Záborská
Vtedy v ´68
Je tomu 40 rokov. Dlhých 40 rokov. Vtedy v 68, pamätám si to ráno, celý ten deň a dokážem zreprodukovať každú jeho hodinu. Koľko je takých dní v našom živote? Mala som vtedy zrovna dvadsať rokov. Nešťastnou zhodou okolností skoro práve toľko ako februárový puč z roku 1948. Len o niečo mladšia. Ako dnes vidím Gustáva Husáka, ktorý v tú dramatickú noc o takomto čase okolo jedenástej večer na otázku pisateľa, či by sa situácia v Československu mohla vrátiť pred január ´68, odpovedal: “Nie, v žiadnom prípade!”. A vtedy už stáli tanky “spojeneckých vojsk” na našich hraniciach! Myslím, že každý z nás, kto ten strašný august zažil, do smrti bude vedieť povedať, čo a kde vtedy robil. Lenže tým temným augustom sa to neskončilo. Nasledovala normalizácia, obete komunizmu pribúdali, až do novembra 89. A okupačné vojská odišli až na ďalší rok.
