Je treba dovolávať sa pravdy pomocou súdov?

Dear Madam,
Please find a summary of the court’s decision that I have drafted in French:
La 17ème Chambre Correctionnelle du Tribunal de Grande Instance de Paris, spécialisée dans le droit de la presse, a rendu son jugement aujourd’hui à 13 H 30.
Le journal français « Libération » a été reconnu coupable des faits de diffamation à l’encontre de Madame Anna Zaborska. Le Tribunal a donc expressément reconnu que Madame Zaborska n’avait jamais proposé « d’interner les homosexuels dans des hôpitaux psychiatriques », ce que prétendait de façon mensongère le journal « Libération », et qu’elle n’avait jamais tenu de quelconques propos homophobes. Par ce jugement, la 17ème Chambre Correctionnelle du Tribunal de Grande Instance de Paris a rétabli la vérité sur Madame Anna Zaborska et considéré que le journal « Libération » avait gravement porté atteinte à son honneur et à sa considération.
Best regards,
Jean de Roux, Avocat

17. Chambre Correctionnelle du Tribunal de Grande Instance v Paríži, špecializovaná na práva tlače, vyniesla v piatok 13. januára 2006 svoj rozsudok. Ako uviedol môj advokát Jean de Roux, francúzsky denník « Libération » bol uznaný vinným z osočovania voči moje osobe. Súd sa jednoznačne vyjadril, že som nikdy nenavrhla « internovať homosexuálov v psychiatrických nemocniciach », čo lživým spôsobom tvrdil denník « Libération » a okrem toho súd potvrdil, že som nikdy nemala homofóbne výroky. Týmto rozsudkom 17. Chambre Correctionnelle du Tribunal de Grande Instance uviedla vec na pravú mieru a konštatovala, že denník « Libération » vážnym spôsobom poškodil moju česť.

Niektoré slovenské denníky uviedli po rozsudku nesprávne, že mi bude vyplatené odškodné vo výške 1.000 euro (cca 38.000 Sk). Toto je však výška pokuty, na ktorú bol odsúdený denník « Libération » za osočovanie čiže za zámerné a úmyselné šírenie klamstva. Moje odškodné je len symbolické jedno euro (cca 38 Sk), pretože mojím cieľom bolo len odsúdenie šírenia nepravdy v médiách. Žaloba na francúzske denníky bola podaná s týmto jediným úmyslom a nie ako si mysleli niektorí poslanci zo socialistickej frakcie, že so zámerom obmedzovať slobodu tlače. Môj otec, Dr. Anton Neuwirth, bol toho názoru, že každá ústava by mala obsahovať paragraf, že občania majú právo na pravdivé informácie. Teda nie na hocijaké tobôž zavádzajúce. Aj v tomto sa s mojím otcom úplne stotožňujem.