Hovorím áno Európe uľahčujúcej úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami, ale zároveň hovorím áno aj rešpektovaniu rôznych kultúr v jednotlivých štátoch. Pekinský akčný program je jasný a mala by ho rešpektovať aj Európska únia. Citujem: „Aplikácia každého politického programu patrí do kompetencie členského štátu, ktorý má pôsobiť v zmysle zachovania všetkých práv človeka a základných slobôd; uznanie a plné rešpektovanie rozdielnych náboženských a etických hodnôt, kultúrneho dedičstva a filozofického presvedčenia jednotlivcov a spoločenstiev by malo pomôcť ženám, aby sa tešili všetkým základným právam, a tak sa dosiahol stav rovnosti, rozvoja a mieru.“
Keďže však ide o prepracovanú verziu, bolo možné vziať len údaje existujúce v predchádzajúcich nariadeniach. Predsa však by bolo užitočné nariadenie o ekonomickej hodnote práce žien v neobchodnom a neformálnom sektore, dokonca aj o neodmeňovanej práci v sociálnej, medzigeneračnej alebo profesionálnej oblasti. Aj táto práca má svoju ekonomickú hodnotu. Preto som vyzvala všetkých kolegov v EP, aby sa oboznámili s myšlienkou nositeľa Nobelovej ceny Garyho Beckera, ktorý sa vo svojich dielach venoval práve stanoveniu ekonomickej hodnoty všetkých foriem práce žien. Tento ekonóm hovorí, že až 30% ženskej práce nie je ohodnotenej. Ženská práca si zasluhuje, aby bola prehodnotená, zhodnotená a kvantifikovaná v zmysle úplnej ekonomickej rovnosti medzi mužmi a ženami.
