Aktuálne prebieha vojna na Ukrajine. Aké to bude mať následky pre tamojšie obyvateľstvo, alebo pre vojakov?
Asi najznámejšia bitka druhej svetovej vojny skončila pred 80timi rokmi. V boji o Stalingrad bola nasadená 6 armáda ( vyznamenaná v bojoch vo Francúzsku, Poľsku, dobila Kyjev). Pozostávala z 300 000 mužov. Po jej obkľúčení vydal poľný maršal Paulus rozkaz ku kapitulácii. Asi 110 000 mužov sa dostalo do zajatia, 6 000 sa vrátilo domov, z toho asi 1 200 Rakúšanov.
Jedným z nich bol aj Josef. Pochádzal z Viedne. Na front sa dostal ako 17 ročný. Bez bojovej skúsenosti, v tylovych službách, sa priamo do bojovej akcie nedostal. Po obkľúčení nebola armáda schopná pohybu. Bol svedkom ako zomreli jeho najbližší kamaráti. Po pokuse o prielom z obkľúčenia uviazol v snehu, takmer po krk a nemohol sa hýbať. Už sa lúčil zo životom, ale ešte stále to nevzdal. Keď už bol skoro na kosť zmrznutý, prosil o pomoc pannu Máriu. Sľúbil jej, že ak mu pomôže, obetuje jej svoj život. Zrazu sa odniekiaľ zobral silný muž, nevypadal ani na Nemca a vytiahol ho z jamy zo slovami:" Ešte si mladý nato, aby si tu zomrel ". Doteraz nevie kto to bol.
Domov sa vrátil ako vymenený. Začal chodiť do kostola a spoznal všetky pútnické miesta. Z každej púte si doniesol sochu panny Márie. Lurdy, Medžugorie, Mariazell, Fatima a iné ďalšie. Bol som v tom dome a v tej izbe, kde si pre sochy vyhradil miesto. Keď sa neskôr oženil, manželka rešpektovala, že najväčšia izba v dome bola vyhradená ako modlitebňa pre Josefove sochy. Večne tu horela nejaká svieca a prístup tu mali aj ostatní veriaci.
Josef zomrel v pokoji. Tesne po vojne mával depresie, až po ženbe sa to zlepšilo. Možno aj preto, že manželka zakázala príbuzným a pocestným, pýtať sa na podrobnosti bitky, aby mu nebolo ľúto a neplakal.
