Otvorením hraníc v deväťdesiatych rokoch sa začala písať nová kapitola medzinárodných vzťahov medzi Rakúskom a Slovenskom. Využili to nezamestnaní, slovenské zdravotné sestry, ktoré ovládali nemčinu, i mladé dievčatá, ktoré chceli zažiť niečo nové. Opatrovanie bola vtedy lukratívna činnosť, preto v agentúrach vládla korupcia.
Rakúsky štát chcel dostať opatrovanie pod kontrolu, tak ako to urobil s prostitúciou (ďalej sexuálna práca, sexuálna pracovníčka - SP). Bez zákonov to ale nešlo. V agentúrach a rodinách sa vykonávali bezzubé razie. Dôvod bola čierna práca, nelegálna SP (napríklad, že agentúra zamestnáva prostitútky - pomsta opatrovateľky). V súčasnosti je to málo reálne. Čo mala teda SP a opatrovateľka spoločné?
V obidvoch oblastiach prevláda absolútna dominancia cudziniek, blížiaca sa k 97%. Podiel opatrovateľov je len do 15 %, u sexuálnych pracovníkov ešte menej (asi 1 %). Čo sa týka národnostného zloženia, 38 % boli Rumunky, 26 % Maďarky, Slovenky len 6% (asi 500). Veľa Sloveniek dochádza denne v rámci pendlerstva. Celkový počet registrovaných opatrovateliek v Rakúsku je asi 80 000, sexuálnych pracovníčok asi 8 000 (z toho 3 500 Viedeň). Na 1 mil. obyvateľov pripadá asi 1 000 SA. Pre zaujímavosť: V r. 1874 bolo vo Viedni registrovaných 6424 SP. Osobne si myslím, že oficiálne čísla nahlásených SA v Rakúsku sú nízke, pretože v Nemecku pracuje až 350 tis. SP.
V roku 2003 prebehla vo Viedni kontrola na čiernu prácu. Zaistili veľa slovenských zdravotných sestier. V tlači bola poznámka: Slovenská sestra na ulici si u nás zarobí viac za jeden deň ako za mesiac v bratislavskej nemocnici.
Obrat. SA obslúži priemerne denne asi troch zákazníkov. Obrat za jeden deň by bol približne 2,4 mil. Eur, ročne asi 480 mil. Eur. Opatrovateľky sa blížia k 1 mld. Eur ročne.
Zákony. Opatrovateľky a SP spadajú pod ten istý živnostenský zákon a sú pod správou WKO (živnostenská komora). Platia odvody a dane. SA od 1987, opatrovateľky až od 1.7.2007. Opatrovateľka sa môže stať spoločníčkou a ďalej vykonávať remeslo u osôb, ktoré nie sú na opateru odkázané (nemajú priznaný príspevok na postihnutie (stupeň 3-7). V tomto prípade -záujemca o spoločnosť-má -rôznorodú- pracovnú naplň a netrúfam si odhadnúť čo všetko obsahuje.
Sexuálna práca je v Rakúsku de facto legálna. Aspoň sa tak tvrdí v pravidelne novelizonom zákone o SA (posledné aktualizácie máj 2012, marec 2015, máj 2018, apríl 2021. Zákon mal v prvom rade chrániť pred vykorisťovaním a legalizovať príjmov. Myslí aj na násilie a obchod s ľuďmi, diskrimináciu a marginalizáciu. U opatrovateľky, ktorá je izolovaná v domácnosti a takmer pod žiadnou kontrolou, sa na toto v domácom zákone nepredpokladalo. SP majú svoje poradenstvo takmer v každom väčšom meste, predpísané zdravotné kontroly a takmer dokonalú ochranu dát. Používajú tkz. alias, zmenené meno, alebo jeho skratku, ktoré môžu použiť aj pri komunikácii s úradmi. Naopak, ešte nie je tak dávno, čo si si mohol vyhľadať každú opatrovateľku v živnostenskom registri, s presnou adresou jej pobytu.
Obidva zákony na naše pomery sú akési nepodarky, ťažko použiteľné v praxi, U SP to naviac komplikuje univerzálna použiteľnosť v celej republike, plus možnosť úpravy každej spolkovej krajiny vzhľadom na svoje potreby a tradície. Skôr by som hovoril o usmerneniach a odporúčaniach.
V každej krajine sú iné chránené objekty (kostoly, ihriská, zastávka, cintoríny, úrady..,) a SP musí pamätať, aby sa pri svojej práci nachádzalo od nich dostatočne ďaleko (napr. 250m). V každej krajine sú ináč povolené escorty a domáce návštevy. Výkon, čas, platba sa musí v tomto prípade nahlásiť vopred na miestnom úrade. Pouličná SP je povolená len vo Viedni. V Tirolsku sa tieto aktivity nevykonávajú v hoteloch. V Linzi je to v poriadku. Tam si tieto služby objednávajú aj klienti zdravotníckych zariadení.
SP a opatrovateľky sa pri svojej činnosti nedobrovoľne stretávajú, napríklad v rámci domácej návštevy SP. Opatrovateľka sa odoberie do svojej izby na dohodnutý čas a príde znova na zavolanie.
SP boli počas corony doma, v rámci Kurzarbeit dostávali 90% percent mzdy a ak boli nezamestnané, dostali aj 500 Eur príspevok od štátu ako každý nezamestnaný. Napriek tomu chceli znova pracovať. Vraj v rodinách stúpa domáce násilie a lebo muži ostávajú doma z manželkou neuspokojení.
Mojím článkom som chcel upozorniť na tabu na Slovensku, priniesť nový pohľad na opatrovanie, alebo len tak pobaviť. Napriek tomu ostane veľa otázok nezodpovedaných, preto sa teším na Vaše názory a podnety.
