„ Som tu “
Takúto SMS-ku som dostal po desiatich minútach čakania na viedenskom letisku. Stál som pred terminálom 1. V bielom SME klobúčiku ( Česť jeho pamiatke ...) Práve som doletel z týždňového hamburgovania a podľa exaktnej dohody („ Stretneme sa vo Viedni na letisku “) som mal v zápätí odísť do Benátok. S blogerom. Úplne neznámym.
Davida som nikdy predtým nevidel. Očakával som teda niekoho v klobúku s úsmevom okolo celej hlavy. Poučen z předchozých blogerských stretnutí som však vedel, že fotka iba málokedy reflektuje skutočný výzor dotyčného blogera/blogerky. A treba priznať, že vo väčšine prípadov je to prekvapenie príjemné. Spoliehal som sa teda na svoju fantáziu. Človek sa predsa nemôže priveľmi líšiť od fotky...
Po niekoľkých ešteniezúfalých telefonátoch sme si ujasnili naše pozície. Dohodli sme sa, že sa teda stretneme pri letiskovej veži. „ Som od nej asi 20 metrov “ Aký omyl! 20 metrov to nebolo ani na parkovisko. A tam som vlastne v približovaní sa k cieľu skončil. Pretože parkovisko bolo dvojpodlažné. Ja som stál na prvom poschodí. David bol niekde na prízemí. No schody vedúce dole nikde...
Ako jediné riešenie sa mi vtedy javilo jediné – zliezť nepatrný kopček a prekonať tak prevýšenie. Z kopčeka sa nakoniec vykľul asi 10 metrový zablatený svah s klesaním 80%. Neohrozene (nemajúc inú možnosť) som sa vrhol do zliezania. S 15 kilovým batohom na chrbte, notebookovým ruksakom v ruke a v SME klobúčiku na hlave ( Česť jeho pamiatke ...). Prvé dva metre sa neudialo nič. Nič hrozné. Zo zbytku si pamätám iba zmätené prepletanie nohami po blate, pohoničské nadávanie a došmýkanie sa pod svah. Po zadku.
Po otrasení si z oblečenia asi 10 kilogramov blata som sa (nemajúc inú možnosť) pobral ďalej. Medzitým som musel prebehnúť cez 6 prúdovú cestu. Trúbenie okolo sa rútiacich áut som si vysvetlil ako priateľské povzbudzovanie. Radšej... SME klobúčik ( Česť jeho pamiatke ...) som si pridržiaval na hlave tou menej zablatenou rukou.
Nakoniec som šťastne dorazil k riadiacej veži. Široko ďaleko však žiadna C3! Kurnik, som pri správnej veži?! Ale veď Schwechat nemá dve veže! Tak som asi dobre. Ale kde je David? Po posledno užmiernezúfalom dovysvetľujúcom telefonáte sme si konečne upresnili pojmy. Čakajú ma pred vrld trejd centrom (alebo to bolo vrld biznis centrum ?) a vraj si mám pohnúť, pretože sa o nich nejako prehnane začína zaujímať polícia.
Prehnal som sa teda okolo vrld trejd/bizbis centra. Dobrácky vietor, určite v snahe pomôcť, mi zadul do chrbta. Uľahčil mi v mojej púti. Tak o 50 gramov. V nemom úžase som zostal stáť. Predstavte si scénu ako vystrihnutú z nejakého trápneho filmu. Zablatený chudák sa mocuje s obrovským batohom a vietor mu odnesie klobúk. Hrdina nelení, s batohom na pleciach sa rozbehne proti vetru, dajúc sa naháňať svoju jedinú ozdobu hlavy. Niekoľko krokov divne poskakuje ako prvý obojživelník práve vylezený z Pramora . Nakoniec (svojim maličkým mozgom) pochopí, že SME klobúčik ( Česť jeho pamiatke...) je v nenávratne. V nemom úžase zostane stáť a zhrozene pozerá na divnú zablatenú postavičku, ktorá na neho v nemom úžase neveriaco čumí zo sklenej steny vrld trejd/bizbis centra . Veď vravím – trápny film...
S Davidom sme sa nakoniec stretli. Prekvapene zažmurkal, keď ma uvidel, dané slovo však nevzal späť. Charakter. Nasadol som do auta, pod zadok som si dal firemné confidential materiály a vyrazili sme. Smer – Benátky! Konečne...
Počas ďalších dní sa nám nič podobne hrozného nestalo. Prežili sme rakúske havarijné zápchy. Zabékali sme si v aute Nohavicu (v žiadnom prípade Davida neobviňujem, že hlasitosť pridával iba preto, aby prehlušil môj „ spev“). Našli sme náš hotel. Trafili sme do Benátok. Tam sme hľadali našich dvoch spolucestujúcich (Tamáša a Bálinta – to vážne som ich nespomínal?!) pri sopke na námestí sv. Marka . Skoro sme sa potom v nočných Benátkach stratili. Ale inak to dopadlo v pohode...
PS1: Nemáte niekto známych na viedenskom letisku? Vo voľnom čase by sa mi prípadne mohli zaskočiť pozrieť na strechu vrld trejd/bizbis centra . Niekde tam sa totiž povaľuje môj SME klobúčik ( Česť jeho pamiatke ...)
PS2: Do Benátok sme vlasne šli na seniorský Svetový pohár v špotrovom šerme fleretom . David rozhodcoval, Tamáš s Bálintom šermovali a ja som sa tam motal okolo...
PS3: Tak som sa zamyslel nad poslednými článkami na mojom blogu. Kurnik, začínam tu vyzerať ako riadny truhlík...
