Vyštudovaný informatik a marketingový manažér. Pracuje, pretože inak by mal príliš veľa voľného času (viď foto). Momentálne v Prahe. A dakedy tu bolo, že "závislý na dobrých knihách, dobrých jedlách, dobrých filmoch, dobrých počítačových hrách a dobrých ľuďoch (špeciálne výnimočných ženách) - jednoducho, milovník života" Tak som zvedavý, či sa niečo zmení...(kontra)produktívny kontakt:zajko(a)blog(o)sme(o)sk Zoznam autorových rubrík: Z poetického črievka, Zabíjanie voľného času, Udrelo mi do receptora, Historický šerm, Do denníka, Zo zeleného zošita, Spoza notebooku, pre Kristínku, pre Katku, Španielsko, Portugalsko 2007, Najsúkromnejšie, Pražské denníky, Tenerife 2008, Maroko 2009, Kuba 2009, Súkromné, Spoločnosť, Nezaradené
Po dvoch mesiacoch udomacnovania sa v ceskej metropole som sa rozhodol, ze nadisla ta chvila – teda, neviem, aka “ta” chvila napadla prave vam, ale na mna dolahla tazoba vyvolana pocitom, ze volny cas netravim zmysluplne. A tak som sa zamyslel…
Inu, ked je clovek v cudzom meste so zapalom priedusiek, pomaly sa zacne nudit. A ked sa nudi, zacne vymyslat. A ked sa velmi nudi (zase vela veci sa so zapalom priedusiek vymysliet neda), zacne varit…
Spomienky sú jediným rajom, z ktorého nás nemôžu vyhnať. (Jean Paul) Na pociatku to mal byt iba obycajny clanocek o vylete do raja, ale nakoniec sa to zvrhlo na teologicko-filozoficky fotopriheh. Vypoveda to nieco o dusevnom stave autora? Sam neviem...
alebo Ako sme s T-Mobilom preskocili fazu Zazraky na pockanie…
Tak som si jedneho debilneho (ten den bol vlastne celkom OK, zdebilnel az v procese T-Mobilizacie) dna objednal cez ruzovych telefon. Chyba? Mozno. Momentalne sa smejem cez slzy. Ale je to nebezpecny usmev. S takym vyrazom na tvari kricali malicki japoncici “Banzaaai!” A potom sa uz akosi nesmial nikto…
Už druhý deň nám nejde teplá voda. Akože nejde už od nedele, ale to som bol ešte doma. Horšie je, ze nepôjde až do zajtrajšej polnoci. Akoby nestačilo, že stúpa úroková sadzba. Ešte aj toto! PS: V obrazovej prílohe je zdokumentované, ako dvaja informatici prišívali gombíky na návliečku.
Konečne doma! Po štvorhviezdičkovom hoteli je internát v Mlynskej doline „menšia“ zmena, ale...
Čo?! Kde?! Aká Veľká noc?! Z veľkej noci si pamätám iba nedeľné u babky prežieranie, následné prespatie zostatku voľného dňa, dopozeranie dvojvežového Pána prsteňov a do tretej rána dopísanie kapitoly o zložkách firemnej identity do diplomovky. No a potom vstaň ráno o siedmej a hybaj a šibaj! Trt...
Práve som dojedol 200 gramovú čokoládu a dopil fľašu kofoly. To všetko v slepej viere vo všemocný cukor, ktorý zásobí moje mozgové bunky prepotrebnou energiou. Ach jaj, blbé urban legends...
alebo Dvaja blogeri tankujú taliansky superPb
Hemana poznám už roky. Niekedy je to fasa chalan - spolu sme začali šermovať v dávnych dobách, spolu sme pitky a iné pozažívali, spolu sme... ale nie o tom som chcel. No niekedy by som ho však najradšej za jeho úplnežeskvelé nápady do prievanu zavesil za vietečo. Tak napríklad minule... UPOZORNENIE: v článku je použité jedno neslušné slovo. Alebo tri, ak je "Doprdele" neslušné. Takže bacha na to!
Vo štvrtok som z ďaleka priletel. Počas následnej cesty do Bratislavy („Blava je rieka pri Trnave!“ – kolega Vojto) sme si s ujom skoroužstarýmznámym taxikárom pokecali, čo je nového v našej a okolitých krajinách, kam sa podela Lenka Š., prebrali sme anineviemprečo najväčšie svetové náboženstvá („Moslimovia to majú podľa mňa super vymyslené. Svadbu im väčšinou aj tak dohodnú rodičia. Takže muž si ženu počas tej noci rozbalí po prvý krát. A buď je krásna a tak ju zabalí naspäť, aby mu ju neočumovali ostatní, alebo je škaredá a on ju poriadne zababuší, aby sa mu ostatní nesmiali. Všetky ich ženy sa tým nachádzajú v superpozícii Schrödingerovaj mačky . Maximálne tolerantné voči ženám, teda podľa mňa...“) a jeho a moje príbehy z cestovania.
Tak ja neviem. Po odbornom preliečení zápalu priedušiek pod dohľadom kvalifikovaného zdravotníka a ochotného zdravotníckeho personálu som sa dostavil na kontrolu. „Štyri dni vám na vyliečenie musia stačiť. A vôbec, od poisťovne mám zakázané nechávať ľudí doma medzi sviatkami. Iba ak by ste bol smrteľne chorý. Alebo psychopat.“ Bol som v ten predvianočný piatok tak zúbožený, že moja prapodstata, skladajúca sa zo smrteľne chorého psychopata, zostala nebezpečne bezpečne ukrytá pod milou maskou. Rezignovane som odkýval a odpratal sa do lekárne.
Mám to! Niečo vyše 650 strán padlo. Za 24 hodín! A to som ešte aj spal a u starých rodičov vianocoval. Čo môžem povedať po tomto strhujúcom maratóne? Iba jediné – ďakujem...
No chválapánubohu, že TAKÉTO dni sú iba raz za čas. Inak by si človek zvykol. Že na niektoré dni sa zvyknúť nedá...
Človek je nielen nasávaním živý. A tak som v tú sobotu behal po Hamburgu s vrecúškom tých úplneženajoriginálovejších gumených medvedíkov. Zakúpil som si ich spolu s marcipánovou tyčinkou v nejakom okoloidúcom obchode. Výborná vec, tie gumené čudá. Ibaže keď ich zjete štvrť kila, zákonite sa to musí nejako prejaviť...
Na novembrovom XXII. celosvetovom kongrese nasávačov sa komisia jednohlasne zhodla na nasledujúcej všeobecne záväznej definícii „nasávača“, „nasávania“ a na týchto Pravidlách:
Dnes som sa zobudil do krásneho rána. Napil som sa čaju a vykročil.
Čo bol toto za víkend?!
Výborne! Zajtra sa rozhodne! Zajtra (v horšom prípade do konca týždňa) sa mi majú ozvať z jednej firmičky. Či ma berú. A všetko to začalo tak nevinne...
