
Taliansko
Základná téza: Taliansko je krásne.
Krajina s históriou. Zúrodnená. Všade políčka. Domčeky. Príjemné... Tak prvú pol hodinu. Potom vám to vážne začne liezť na nervy. Nikde ani kúsok divočiny. Nieto ešte lesa. Je však pravda, že sme boli niekde na juhu – na rovnobežke plus/mínus rovnobežnej s Neapolom (taliansky vidiek) – a zbytok cesty som prespal / prečítal / prejedol / prehral.
Okolie Ariana Irpina je krásne hornaté. A jednofarebné. Prevládajúca svetlohnedá farba okolitých kopcov jemne premiešaná špinavožltou farbou uschnutej trávy okolie spestrovala iba málo. Ako tak nás od agónie zachránilo a pohľad na Les poskytlo až okolie mestečka Civitella del Tronto . Stredoveké opevnenie obstavané niekoľko sto rokov starými domčekmi obývanými milými ľuďmi nám ponúklo okrem pohostenia aj neskutočný výhľad.
Taliančina
Základná téza: Po taliansky sa nedohovoríte.
Neskutočný jazyk. Nepodobá sa na nič, čo ste dovtedy počuli. Ak neovládate aspoň základy, akoby ste boli na cudzej planéte. Najprv sme nadávali na Talianov. Potom sme nadávali na seba ( „V škole nás klamali: tvrdili nám, že ´So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!´ a ´S angličtinou sa dohovoríte všade!´ Trt!“). Nakoniec sme zistili, že pravdu mali čiastočne všetci (okrem toho Sovietskeho zväzu). Talianska mládež ovláda angličtinu. Síce hrozne, ale v spojení s rukami-nohami sa dohovoriť dá. Podstatu teórie relativity takto asi neobjasníte, ale to nikto ani nemal v úmysle.
A keď po príchode do slovenských provinčných potravín na tetu predavačku spustím po anglicky, či, nedaj boh!, po taliansky, asi na mňa tiež pozerá ako teľa na nové vráta .
Taliani
Základná téza: Sú hluční.
Aj najmenšia zámienka stačí na rozpútanie fiesty. Niekto si začne niečo pospevovať alebo „hmmkať“ a ihneď sa k nemu pridá množstvo ľudí.
Do extrému to doviedli naši „spolubývajúci“. Okolo pol štvrtej v noci sme po prešermovanom dni spravodlivo unavení zaľahli a okamžite zaspali spánkom spravodlivých. O štvrtej nás zobudil taliansky zmysel pre muzikálnosť. Pred ubytovňu sa postavili traja Taliani s trúbkami a začali trúbiť main theme zo Star Wars . Nepomohli nám ani nadávky. Slovenské. Talianske. Nemecké. Anglické. Najprv sme po nich chceli niečo hodiť, ale prázdne plechovky od piva sme už vyhodili a plechovicu plnú piva by som nehodil ani po Senzusákoch.
Tí idioti dotrúbili, zožali búrlivý potlesk od ostatných členov svojho umeleckého telesa a konečne zaliezli pod duchny. A ráno nie a nie pochopiť, prečo sme na nich (a potom ešte dva dni) zazerali...
Dodatok: Taliani sú taliani .
Dohovoriť sa s Talianmi na niečom konkrétnom stojí ohromné množstvo síl. Majú jeden charakteristický rys – všetko robiť čo najkomplikovanejšie a ešte aj to pobabrať. Teraz už chápem, prečo sa u nás používa ustálené slovné spojenie „si ako talian!“
Dodatok: Taliani majú čas.
Toto ale platí asi pre všetky teplomilné, prímorské oblasti obývajúce, národy. Dohodnúť sa s Talianmi na tretiu znamená prísť o štvrtej, aby oni celí vysmiati prišli o piatej a o siedmej odštartovali sprievod, ktorý mal podľa programu začať o šiestej. A väčšina divákov príde aj tak o pol ôsmej. Dohodnúť sa s Talianmi znamená čakať.
Najlepšie to ilustruje nasledovná príhoda. Sedeli sme hore na hrade a čakali na obed. Obed mal byť o jednej. Keď sme sa o štvrť na dve začali skusmo informovať, čo sa s obedom stalo, Taliani vypustili niečo ako (v preklade): „Íha! To už je toľko hodín? No, ideme sa na to pozrieť. Ale nebojte sa, obed bude o chvíľku...“ A poslali dole do mestečka autíčko, ktoré už dve hodiny stálo odparkované na hradnom námestí a jeho vodič siestoval pod olivovníkom. Autíčko, ktorému cesta dole trvala 20 minút a cestu hore zvládalo na rýchlostnom stupni 0,5 za necelý dvojnásobok. To už Bigbít nevydržal a s výkrikom „Mňa z nich je...dného dňa porazí!“ (autocensored) utiekol do hradného múzea...
Talianski muži
Základná téza: Pohoďáci
Taliansky muži sa delia na dve skupiny:
1. vysokí, jemne prešedivení páni s orlím nosom a prenikavým pohľadom. Praví potomkovia Cézara .
2. nízky, poloplešatí a s nadváhou neúspešne bojujúci, no prekvapivo prevažne stáleveselí „pajkovia“. Praví potomkovia Fantozziho .
Samostatnú kategóriu tvorí talianska mládež mužského pohlavia – hlučná, podivuhodne poobliekaná a očividne spotrebúvajúca polovicu svetovej produkcie peroxidu a gélu na vlasy.
Talianske ženy
Základná téza: Talianky sú škaredé.
Neuveriteľne. Museli sme skonštatovať, že im chýba stredná trieda. Stredná trieda prirodzene pekných dievčat. Takých, ktoré napĺňajú ulice slovenských miest a náručia slovenských mužov (a čoraz viac aj cudzincov). Ženy, za ktorými sa otáčame na ulici a niektorým „neprebudeným“ unikne aj nejaký ten hvizd. Niežeby boli Talianky nejako extrémne odpudivé. Najlepšie to vystihol Heman: „Ony sú také... ehm, nesúmerné.“ A to o tom musí niečo vedieť – je skoroskončený architekt. ( Dodatok 14. 6. 2006: Heman už JE skončený architekt)
Najhoršie, čo sa vám môže v Taliansku stať, je stretnúť devu z kategórie „krásky“. Je to ako blesk z jasného neba. Pamätám sa na jeden sprievod. Najprv šli nejakí domáci akožešermiari, potom roľníci a remeselníci, potom my a nakoniec šľachta na čele s kráľom a jeho mladou nevestou. Neuveriteľne (nielen na Taliansko) krásnou babou. Celý sprievod sa niekoľko krát zasekol. Pretože som šiel na konci šermiarskeho peletónu a len som stál a nemohol od nej odtrhnúť oči. Holt, človek odchovaný na kráse slovenských krv a mlieko devách sa nevyhne občasným abstinenčným príznakom...
Malá štatistika:
Taliansko: | Slovensko: |
10% veľmi škaredé | 2% veľmi škaredé |
80% škaredé | 8% škaredé |
8% stredná trieda | 70% stredná trieda |
2% krásky | 20% krásky |
Pochopil som podstatu výbojov počas Rímskeho impéria – snaha o nájdenie si pekných žien. Ibaže neodhadli smer svojich výbojov. Grécko, Malá Ázia, severná Afrika, Británia... Keď konečne zbadali svoj omyl a obrátili sa na sever k Slovanom, bolo už Impérium v rozklade. A Slovania, vedomí si krásy svojich žien a dcér, nemohli byť lepšie motivovaní. To, že ich Rimania nazývali barbarmi im na nálade tiež veľmi nepridávalo.
Dodatok (14. 6. 2006): Talianky na severe krajiny (v okolí Benátok ) sú celkom pekné. Buď to bude blízkosťou kontinentálnej Európy alebo faktom, že tam chodili slovenský drotári. Alebo neviem...
Pokračovanie? Bude. ( Dodatok 14. 6. 2006: Nie som istý... ) Ako vraví moja babka: " Všetko bude, len my nebudeme... "