simbolosdecanarias.proel.net" author=" " />
7. 9. (Nedeľa)
8:30 – kua, prečo som sa zobudil už o 8:00?!
* prebehla ranná hygiena, pokecal som s Malťanom, kamže to vlastne ideme (pohorie Anaga - severovýchodný cíp ostrova) a začalo pršať. Podľa štatistík má mať TN 4 daždivé dni v septembri. Dúdam, že teraz bude pršať 4 dni po sebe. S mojim šťastím... (Hmm, netuším, kde som vlastne tú štatistiku vyhrabal, bo ju nikde na nete neviem nájsť. Zato som ale našiel iné, podľa ktorých na TN v septembri prší jeden deň, dva dni alebo aj vôbec . Tak neviem...)
9:03 – doraňajkoval som svoje kozmonautské chleby a Manfréda nikde. Tak mám ísť do obchodu a či nemám ísť do obchodu? To shop or not to shop - that‘s the question…
* objavili sa tu dvaja ďalší Nemci. Kua, veď hostel je narvaný na prasknutie! Ale hodili sme reč (úúú, že jaký slang používam?!) a vraj dole na juhu je to plné turistov. Tu na severe je pokojnejšie a lacnejšie. No uvidíme...
9:15 – no na presné odchody sa tu asi nehrá... Viva maňana!
* Tak som skočil do obchodu, kúpil minerálku, litrové pivo v sklenej fľaši a ten hnusný španielsky sendvičový chleba
9:30 – odchod. Pol hoďka meškanie? Nie zlé – na Španielsko ;)
Zastavenie prvé - Mirador de Jardina (vyhliadka) |
Ja a Hmla |
Manfréd (Rakúšan), Malťan (Jonathan) a Kolumbijčan (Fulbert) |
* domáci lovia zajace ( a som v prdeli... ) – lov je povolený iba od augusta do októbra a za jeden víkend môže jeden človek zastreliť maximálne 4 kusy. Podľa Manfrédových slov je to ale krutá zábavka (nielen pre zajace), pretože domáci sa k loveckým psom správajú strašne zle - vraj im nedávajú skoro vôbec jesť, aby boli hladný a tým pádom ihneď po vypustení vyštartovali za korisťou
Lov na zajace |
Vozík na prepravu psov |
* Tankujeme. Domorodci umývajú autá. Mať tu špinavé auto je rovnako neakceptovateľné, ako keby priemerný Slováčisko nikomu nezávidel. S autami je to na TN vôbec problematické, pretože na milión obyvateľov pripadá skoro milión áut, takže zápchy (dopravné, samozrejme) sú na dennom poriadku. Preto sa v mestách začínajú budovať električky (lastovičkou v tomto je zatiaľ jediná trať medzi Santa Cruz a La Lagunou. Apropó, San Cristóbal de La Laguna je šudentské mesto, podľa povesti sa miestni študáci pred skúškami chodia modliť k soche Padre Anchietu – toho Anchietu, ktorý neskôr odcestoval misionárčiť do malej brazílskej dedinky, o 500 rokov neskôr známej pod menom Sao Paulo )
Zastavenie druhé - Mirador Pico del Inglés |
Privítalo nás tu anglické počasie |
Hoci je v kopcoch niekedy nepekne, na pobreží svieti slnko vždy |
11:00 – Cinamada (názov dedinky v preklade neznamená „ made in China “, ako si Zajko preložil za všeobecného pobavenia posádky) – obydlia vytesané do skaly (ok, pieskovca). Vyšľapali si jemného stupáka naspäť k autu a frčali ďalej.
* Obyvatelia Cinamady (odhadom asi 20 kusov, najmladší má okolo päťdesiatky) žijú zo štátnej podpory a z toho, čo si dopestujú na políčkach v okolitých kopcoch, pretože celá osada je stratená v horách
Zastavenie tretie - Cinamada |
Chodníček teda nič moc, ale lampičky sú štýlové |
Domček v skale |
Iný domček v inej skale |
Interiér (skôr teda stajňa ako obývačka, ale jeden nikdy nevie, predsa len - som tu cudzinec) |
Bytová otázka sa tu rieši šmahom ruky (ak je v tej ruke ovšemže krompáč) |
Hlavné je mať zamknuté dvere! |
Čo im TU rastie, to nechápem... |
...teda, okrem kaktusov |
* hmm, zaujímavá muzička tu hrá Manfrédovi: Frank Zappa - Stuff Up The Cracks
* keď začiatkom 15. storočia Španieli začali s kolonizovaním (dobývaním) Kanárskych ostrovov, vačšina pôvodného obyvateľstva sa vzdala bez boja. Najväčšieho odporu sa dočkali na Tenerife – odbojní domáci Guančovia, ozbrojení lukmi, šípmi a kopijami s kamenými hrotmi však proti španielskemu slovu božiemu hlásanému skrze hlavne muškiet a aberkúz nemali žiadnu šancu. Jeden boj predsa len vyhrali – vyhladnutú španielsku posádku nalákali na stádo kôz v horskej úžľabine. Vchod následne uzavreli a zaskočených vojakov zahádzali kameňmi. Španieli to miesto nazvali La Matanza – Zabíjačka (odvodené od španielskeho „ matar “ – zabiť. Na čo som prompne zareagoval a vytvoril vetu „ Mato por cerveza! “ – „ Zabijem pre pivo!“ Pche, a vraj treba neviemakú slovnú zásobu na dohovorenie sa cudzím jazykom! Mne stačia aj moje 4 slová :D ) O dva roky sa Španieli vrátili a Guančov zmasakrovali a tých, ktorí to besnenie prežili, predali do otroctva. A na bojovom poli vyrástla dedinka La Victoria . Veru, dejiny píšu víťazi (prípadne tí, ktorí prežijú. A vedia písať...)
* TN cesty sú v dobrom stave (poväčšinou v lepšom ako naše diaľnice), pretože je tu relatívne konštantná teplota a v zime tu nemrzne (vlastne, Zimu tu od ostatných ročných období rozoznáte len ťažko – ale vraj sa rapídne zvyšuje pomer postarších Angličanov na meter štvorcový). Na uzučkých kľukatých horských cestách nie je stredová čiara a do ostrých zákrut sa zatrúbi a celá osádka s napätím tŕpne, či sa ich vehikel nezrazí s podobne dúfajúcimi nadšencami v protismere. Zásadne sa tu totiž nebrzdí. Hehe, veď aj včera si to ten taxikár fičal stopäťdesiatkou... ;)
Cestou necestou |
Zaspať za volantom sa tu naozaj neoplatí |
12:55 – Afur. Ľahký obedík v obchodíku / reštaurácii, kde José už 45 rokov zbiera fľašky z celého sveta. A všetky má ešte neotvorené! Tak tomu sa hovorí výdrž!
Zastavenie štvrté - Josého obchod |
Pán majiteľ čapuje vínko z demižónika |
Ako to môže vydržať?! |
Načo plafón... |
Ak nie si pripravený na Euro, pôjdeš do starého železa... |
* obedík stál 3E – o tanier bôbu (alebo čo to bolo) s kúskami mäsa som sa delil s Manfrédom. K tomu bol biely chlieb so zapečenými anízovými semienkami (aníz tu rastie popri ceste ako burina ;) ) a deci silného domáceho ružového (farbou, nie pôvodom) vína. Možno tomu chýbalo trošku korenia, ale ako ukážka tradičnej kuchyne to nebolo zlé. Horšie je, že kvôli hygienickým pravidlám EÚ by mali (aj) takéto obchodíky zaniknúť. Chudák José – zatvoria mu obchod a dokonca, keďže má iba samé dcéry, ani o jeho zbierku sa nebude mať kto postarať, takže ju asi nakoniec predá. Je smutné, keď miestny kolorit pomaly vymiera...
Josého obed |
Obed |
* La Bailadero (šp. bailar – tancovať) – horský hrebeň, kde vďaka vetru tancuje hmla
Zastavenie piate - Mirador La Bailadero |
Gran Canaria v diaľke na strane jednej |
La Gomera (alebo La Palma) v diaľke na strane druhej |
Levia tvár |
Levia tvár - stále ju tam nevidíte? Tak prejdite myškou cez obrázok ;) |
* Taganana – pirátska dedinka na severo západnom pobreží Tenerife. Keď sa lode naložené zlatom a korením vracali z novoobjavenej Ameriky a potrebovali si doplniť zásoby čerstvej vody, bol ostrov jedna z prvých zastávok. Pirátom tak stačilo len čakať. Tomu sa hovorí easy money ;)
13:40 – ideme do lesa. Ale akého! Prastatrého! Tento typ za(pra)lesnenia bol vraj pred poslednou dobou ľadovou v celej južnej Európe. Potom však prišiel Scrat a s ním ľadovce. A tak sa pôvodný flóra zachovala iba na izolovaných ostrovoch stratených v oceáne. Rastie tu papraď a nejaký ihličnan, ktorý v Európe vyrastie maximálne ako kosodrevina a tu má 4 – 5 metrov. Rozšírený je tu aj bobkový list, dokonca až 24 druhov, z toho niektoré su jedovaté (ale Manfréd mi nechcel ukázať ktoré – niežeby som mal nejaké postranné úmysly, ale „ Čo sa zamlady naučíš... “, veď to poznáme :) ). Ten, ktorý u nás dávame do polievky, sa tu ale nevyskytuje. Čo už...
Zastavenie šieste - Praveký prales |
Posvätná skala národa Guančov - vraj tu obetovávali kozy |
* chodíme po origoš guančovských chodníkoch. Keďže je na severe ostrova vlhko a teplo, vegetácia tu bujnie veľmi rýchlo. Lesné cestičky teda nestačí vyšľapať ako v TANAPe, ale ak sa chcete tou istou trasou dostať do cieľa (prípadne sa vôbec niekam cez ten prales prepraviť), musíte si cestičku vykopať asi pol metra do zeme. Prerušia sa tým korene a v týchto miestach naozaj nič nerastie. Len to potom v lese vyzerá akoby tam práve prebiehala zákopová vojna. Hm, ale veď tá tam vlastne prebieha – bojuje tu človek s prírodou...
Po guančovskej stope |
* nikdy nevolajte kanárčanov Španieli – oni sami sa považujú za potomkov hrdých Guančov (čo je smiešne, pretože ich praví španielsky predkovia glorifikovaných domorodcov bezostyšne zmasakrovali)
* vraj na ostrove existovalo 9 kráľovstiev Guančov
16:30 – odchod z playa de las Teresitas . Super! Bielo-červený piesok dovezený (!!!) loďami zo Sahary (keď jej časť ešte patrila Španielsku), čistučká voda Atlantického oceánu a pekné Nemky hore bez. A ideme nakúpiť poživatiny na večerné BBQ. Jú, TO je dovolenka! A zajtra ešte získať vstupku na Teide.
* len dúfam, že foťák mám v batohu a batoh je v aute, inak je to prúser ...
16:41 – 26°C
* v obchode (na druhý pokus, pretože v nedeľu sú niektoré obchody zatvorené. Pochválené buďte supermarkety!) som si kúpil 2 druhy syra, jamón, víno, párky v konzerve a 2 obrovské steaky na večernú grilovačku (12E). Bez španielčiny kolumbijca by som tam bol ešte o pol hodinu dlhšie, ale aj tak som dostal zjeba . Ok, ale môžem ja za to, že nakupovanie jedla (všade, ale hlavne v cudzine) je moja mánia?!
* v hosteli som vyložil plavky a vyrazil na okružnú prechádzku okolo La Orotavy . Kua, nejaký blok domov nie a nie skončiť a tak som sa nachodil jak mladý skaut s pokazeným kompasom. Ale mestečko pekné ;)
| La Orotava - prvá prechádzka |
Mapka |
Orotavčania sú známi každoročným festivalom, kedy po cestách a námestiach vytvárajú obrazce z lupeňov kvetov a rôznofarebného piesku |
... |
Drevené vyrezávané balkóny boli v minulosti drahou a imidžovou záležitosťou |
A toto je ich moderná podoba |
Tenerifské banánové plantáže |
Zvonica kostola sv. Augustína |
Sídlo markíza z Quinta Roja obklopené krásnou záhradou |
Kostol la Concepción (Hmm, "počatia"? Asi toho "nepoškvrneného"...) |
Kostol San Juan Bautista (žeby sv. Ján Krstiteľ?) |
20:40 – rozložili sme gril, po pol hodine zúfalého mávania všetkým, čo nám prišlo pod ruky sme konečne rozpálili uhlíky a už sa BBQuje!
| Večerné grilovanie |
Pohľad zo strechy na večerné Tenerife |
Kolumbijské dúchanie do pahreby |
Medzinárodná maltsko-nemecká spolupráca |
A už sa to pečie! |
pribudla Manfrédova sestra so šampanským a sangriou a poliaci (mimo záberu) sa po hodine blúdenia nakoniec vrátili z benzínky s fľaškou rumu |
1:40 – idem spať. Poliakov neprechlastám a hlavne – o 5 hodín vstávam a idem do hlavhého mesta bojovať s byrokraciou. Ale večná škoda, že tí polskí surferi sa už zajtra vracajú na Gran Canariu! Hlavne za Broňkou mi bude ľúto ;)
* * *
V nasledujúcej časti sa čitateľ dozvie, ako bojovať s povestnou španielskou byrokraciou a budú mu objasnené jemné nuansy verejnej autobusovej dopravy. Následne sa prejde po záhadných lokálnych pyramídach, aby sa večer okúpal v oceáne na pláži s čiernym pieskom. A z večernej fiesty sa preberie až na druhý deň...
