Účastník zájazdu 2: ako nice bolo v Nice

Zdroj: www.madmyk.com 

6. 7. 2007

• 5:00 – ďalšia zastávka. Začínam mať pocit, že moje telo má dajaký veštecký dar. Zobudil som sa uprostred tunela (34) a 2 minúty pred zastavením.

• Podľa tabule sme 100 km pred Janovom.

• 5:16 – pozerám na mobil – Vodafone IT – prvé, čo mi napadlo bolo Íté (informačné technológie), a ža potom že to asi nude ITaly (Taliansko). No jo, choroba z povolania. Asi potrebujem dovolenku. Jáj, veď na nej práve som! Hmm, som stratený prípad...

• 5:30 – prvý krát sme uvideli more.

• 5:58 – vonkajšia telpota: 14 °C.

• 6:12 – vonkajšia teplota: 17 °C.

• 6:23 – vonkajšia teplota: 13 °C.

• 6:27 – vonkajšia teplota: 17 °C.

• 6:33 – vonkajšia teplota: 18 °C.

• zdá sa, že záleží, ako sa do ktorého snímača oprie ranné slnko... Prípadne má každý snímač vlastnú mikroklímu.

• 6:57 – vonkajšia teplota: 19 °C.

• 7:08 – Francúzsko.

• 7:18 – zazreli sme v diaľke Monako.

• 7:20 – 40 minutová prestávka.

• povinná autobusárska 9 hodinová prestávka v Nice.

• S Vilom sme teda zostavili plán: do mora, na vyhliadku, do mora a do autobusu. Po vystúpení z busu sa k nám pripojila ešte Peťa. Že „ Ako dlho sa vy dvaja poznáte? “. Začudovane sme na seba pozreli, „ Hmm, teraz z autobusu... “ „ Vážne? Vyzeráte, akoby ste sa poznali od malička a boli najlepší kamoši... “

• Tak sme spolu teda skočili do mora, pobehali Nice (sme takí nice pobehaji ), vyliezli na taký kopček (akože vyhliadka, ale zase treba uznať, že výhľad to bol pekný).

• Teraz sme na pláži, more je slané a „ vostré“, pretože je tam šutrová (kamenistá) pláž a po tých horúcich pichľavých kameňoch sa strašne zle chodí.

• Ako do vody na nicejskej pláži (jedna z možných variánt):
 1. vojdite do vody po kolená;
 2. vlna z mora vás zhodí tak, že zadkom tvrdo dosadnete na kamene a bolestivo si udriete oné, kostrč;
 3. v zápätí vás spätný prúd ťahá naspäť do mora, a ak nemáte dostatočne pevne uviazanú šnúrku na plavkách, ešte vám aj nejaké tie kamene do plaviek naloží;
 4. človeku tak nezostáva nič iné ako z mora zbabelo zdupkať (najlepšie po troch, pretože jednou rukou si stále pridŕžate plavky), hnaný pudom sebazáchovy;
 5. mimo dosah studených vĺn si bezmyšlienkovite začnete vyberať kamene. Prežitý šok je silnejší ako hanba a spamätáte sa až vtedy, keď na vás čumí polka pláže, že čo za artefakty to s pleskotom vyhadzujete z plaviek na breh.

• Ako rozoznáte staršieho Francúza od staršej Francúzky, ak sú obaja hore bez? Ťažko :D (hore bez sa myslí bez vrchného dielu plaviek samozrejme, aj keď, a to si musíme priznať otvorene, v horných partiách nie sú Francúzky ktovieako štedro obdarené. Všetko zase ale doháňajú šarmom.)

• Grr, prečo sú hore bez len tie staré ochechule?! Ehm, pardon madam e mesijé , šarmantné ochechule?!

• Hmm, zdá sa, že moju francúzštinu si nebudem mať kedy vylepšiť. A to som sa tak poctivo pred cestou pripravoval! Och, „ Vu le vu kušé avemua sesuár, madmazel? “ tak asi predsa vyjde nazmar...

• A ešte ďalšie špecifikum – Francúzi totálne ignorujú iné jazyky! To, že nenávidia iba angličtinu, je teda povera :) Prípadne na tabuľke na pamiatke nechajú nadpis vo francúzštine / nemčine / angličtine, ale celý popis je ďalej len po francúzsky, takže sa cítite, akoby vám niekto ukradol neotvorené kindervajce.

• Druhý krát na pláži. Obetoval som, viac menej dobrovoľne, slnečné okuliare. Spláchla mi ich taká vlna, že som si ledva uchránil plavky. Na ratovanie okuliarov mi preto nezostali žiadne voľné končatiny... Ešteže to boli len 300 korunové teskáče :D Úplne si teraz predstavujem, jak v nich Posseidon fičí dole po dne a machruje pred morskými pannami. Zase ale, načo machrovať pred morskými pannami ?! ;)

• Ozaj, a na obed som mal broskyňu (0,80 c) a 0,75L pivo (3€). Šak držím diétu! Heh, to pivo bolo v sklenenej sedemdecke, krásne vychladené a s 5,5% alkoholu. No jak sa človeku potom ľahko splýva?!

• 17:00 – celkom pekné baby tu teraz behajú po pláži, ale čo z toho, keď ideme preč... Ako asi vyzerá v plavkách tá mladá? Hádam to zistím...

• Inak, dnes priletia 3 – 4 (neviem presne) noví, takže budeme kompletní. Jedno miesto by malo zostať aj tak voľné, skúsim teda ukecať sprievodcov, či nezoberieme Katku ( bo pôvodný plán, dohodnutý s frajerkou ešte pred odchodom bol, že buď zostanem v Granade, alebo sa zvezieme BUBO busom až do Barcelony a odtiaľ sa nejako dopravíme naspäť do Granady, prípadne priamo do Malagy na letisko. )

• No ideme už teda z pláže v Nice do busu. Ďalšia oficiálna zastávka – Toledo, kde konečne rozbalíme tábor. Hurá, konečne sa normálne vyspím!

• 18:00 – podľa plánu sme nastúpili a dokonca načas prileteli aj zbohatlíci :D Moje priania sa však nenaplnili – nie sú tam žiadne sexi supermodelky s bisexuálnymi sklonmi, ktoré by ma v Tolede prizvali po sangrii do stanu. Ale zase – ešte nie sme v Tolede...

• Zastávka 15 min. na pumpe za Nice. Kúpil som si 3x Twix za 2,7€

• Po vnútroautobusovej dohode je každá rieka, ponad ktorú prejdeme, nazývaná Váh

• Inak, pláž v Nice je hrozná – cítim, ako je môj spálený (šak lebo načo som sa frajersky nenatrel mojim krémom s OF 30?! A to som ešte Peti požičal klobúk, takže okolo hlavy som mal iba tričko. Podľa neho mi slnko na chrbáte vypálilo vzor, ktorý vyzeral, akoby ma niekto celý čas držal okolo pliec. Hmm, ako toto vysvetlím frajerke?! :D) chrbát je celý doškriabaný od kameňov ako po útoku epileptického Freddyho Krugera. Záver - Nice, nikdy více! A ani iná nepiesková pláž!

• A ako čerešnička na koniec - dokončenie tabuľky tunelov:

Tunelové PS: Takže podľa môjho počítania bolo tých tunelov 172!!! Čo sa to len vykľulo z takej kratochvíle... Inak, jeden tunel tam zarátaný nie je, pretože Taliani ho síce za tunel označili, ale keďže to bola len taká strecha nad diaľnicou, na sme.blog sa nedostal :P A ešte počítam s tým, že nejaké 2 - 3 sme prespali... To však neuberá nič na majestátnom čísle 172!

  Niečo ako zhrnutie: Oplatí sa teda navštíviť Nice? Mne už nie. Nice je jedno z tých miest, ktoré stačí vidieť raz (ak vôbec) a odísť. Takže, ak ho máte v ceste, zastavte sa. Ale mať ho ako cieľ dovolenky? Hmm, skôr nie... Nič podstatné ma v Nice totiž neupútalo. Mesto si prejdete za niekoľko hodín a na vyvaľovanie na pláži veľmi nie som. Hlavne, keď sú tam kamene ako vaša päsť a keď nie je na čo pozerať... Dúfajme, že sa to v ďalších dňoch zmení... ;)

 V ďalšom dieli sa dostaneme do Toleda, dozvieme sa, prečo v Španielsku nemajú tunely (chvalabobu!), povieme si niečo aj o Toro de Osborne a jeho vplyve na históriu reklamy a neminie nás ani zoznamovací rituál vo forme jemne jedinečného, jemne tradičného a jemne alkoholického nápoja Sangria de Vedro. Orevuár!