7. 7. 2007
• 7:23 – od 1:00 sme v Španielsku. Ako som očakával, vidiek je monofarebný – žltozelená zem, žltozelená tráva, zelené stromy a sivočierna cesta. ' Na okolí sú hnusné kopce - suché, odporné, ništ tu neni... ', ako som sa bol vyjadril.
Skoro ako na Marse |
• Toledo, kde si?! Už si potrebujem umyť zuby po dvoch dňoch konečne! Hmm, a možno aj očesať sa by nebolo odveci. Júj, a všetko je zamknuté dole v kufri autobusu! To 30 minútové balenie predsa len má ešte nejaké muchy...
• Včera som dojedol posledné cereálne kaiserky (zdravý život) a veľkú Májku (jednoznačne najlepšia paštéta a vôbec – hlavne z úcty k nezabudnuteľnému Bolkovmu ukazováku)
• Na pumpe som si potom kúpil 1,5L nejakej vody za 0,75€. Jáááj, a v Nice som si kúpil nachladničkovú magnetku za 5€. Síce na tej rozhľadni mali aj za 4€ a tam sa mi to zdalo veľa, ale táto je aspoň krajšia (si nahováram). Zase raz sa potvrdilo moje pravidlo, že mám brať prvé, čo sa mi zapáči a zbytočne nevymýšľať. Len keď to sa zase bije s potrebou urobiť si prieskum trhu. Kua, šak by som sa na tú vyhliadku aj tak opäť neštveral kvôli jednému euru ;)
• 8:00 – Zastavili sme na pumpe, prebehla ranná hygiena (ách, moja zubná kefka, strašne sa na teba teším!) a zase pokračujeme. A zase nuda... Španieli dokonca nemajú ani tunely! Radšej z kopca vykroja kus, ako by sa mali prekopať skrz ( že jaký rým, moja?! :D)
V mládí jsem se učil hobařem, |
• Šľak ma trafí z tej našej klímy! Najhoršie na cestovaní je, keď máte autobus bez otvárateľných okien. Tá závislosť na klíme je hrozná! Hlavne, keď máte klimatizáciu vysoko adaptabilnú, t.j. keď je zima vonku, je zima aj v buse a naopak! (spal som zakrytý mokrými plavkami a celú noc cvakal zubami)
• V Španielsku je vraj zakázané umiestňovať billboardy v blízkosti diaľnice, ale ja som videl minimálne 2 ks, asi 50 km pred Madridom. Riešenie – postavte si prevádzku pri diaľnici a na stenu si namaľujte reklamu.
|
• Prišli sme do kempu El Greco, postavili stany, 2 hoďky pojedli a posiestovali a šli do Toleda. Krásne počasie, krásne mesto. Z ¾ obohnané riekou Tejo (čítaj Techo, nech nevyzeráš jak sedlák - prípadne aj Tacho, už som si nie celkom istý ) a z tej štvrtej štvrtiny dobre chránené.
Levitujúci a siestujúci (a ešte jemne z Nice ružovučký) Zajko v kempe pred odchodom do Toleda [(c) Tomáš ] |
• Hneď na začiatku som vedel, že sa so skupinou dlho neudržím, to volanie robinsonovského poznávania bolo príliš silné. Zopárkrát som sa oddelil, zopárkrát zase pripojil, ale vo všeobecnosti som behal sám.
Vojenská akadémia na kopci za riekou |
• Staré Toledo je super! Krásne stredoveké mesto obohnané riekou. Uzučké uličky plné uzučkých domčekov. Mesto toledskej ocele a (vraj) najlepšieho marcipánu na svete. O čom sa dá polemizovať, pretože mnou zakúpené a ochutnané kusy neboli zlé, ale chutili viac piškótovo ako marcipánovo.
Marcipánové koláčiky z obchodíka Santo Tomé |
• Boli sme aj v Santa Iglesia Catedral Primada (5 loďový chrám z 13. storočia, jednu z jej veží dokončil v 17. storočí Jorge Manuel Theotocopoulos, syn El Greca ), ktorá je taká známa, že nepotrebuje iné meno ako ' Tá Katedrála ', pretože Toledo je v Španielsku dôležitým náboženským centrom. Inak, Španieli sú síce katolíci, ale poväčšine iba pasívny – náboženské procesie a šaškovanie okolo toho, to áno, ale chodiť na omše pravidelne a ešte v nedeľu ráno, na to ich veľmi nie je. V katedrále však bolo cítiť tú majestátnosť storočí – ani nie tak výzdobou či 200 kilovou monštranciou z čistého zlata, ale obyčajné, tisíckami nôh zošliapané dlaždice dávali dávali tomuto miestu punc veľkosti. ( Vstupné 6€, oplatí sa videť )
Pohľad spred hlavného portálu... |
... a z uličky |
• Toledský hrad ( Alcázar ) je zatvorený. Podobá sa na bratislavský (môj komentár na jednom z videí: " ... proste, 4 veže a medzi nimi steny") a viaže s k nemu jeden z príbehov počas španielskej občianskej vojny (1936 - 1939): keď obliehatelia zajali 16-ročného Luisa, syna veliteľa obrancov, chceli ho popraviť. Ušetria ho iba v prípade ak jeho otec vydá hrad do ich rúk. José Moscardó Ituarte požiadal o rozhovor so synom a ten sa otca spýtal, čo má robiť. Generál mu povedal: ' odovzdaj svoju dušu bohu, skríkni 'Viva Cristo Rey!' (prípadne 'Viva España', verzie sa rôznia) a zomri ako hrdina! ' Luis sa zamyslel a odvetil: ' To je celkom jednoduché. Obe urobím... ' Inu - iný kraj, iný mrav...
Alcázar v Tolede - skóro jak Bláva, ne?! [(c) Tomáš ] |
• O to viac ma zaskočilo Monasterio de San Juan de los Reyes . Vnútrajšok síce nič moc (a to sme ešte museli čakať pol hodiny, pokiaľ skončí nejaká svadba – blbý dátum 07-07-07 bol vyťažený ma maximum), ale záhrady boli neskutočné! Krása! ( Vstupné už neviem, okolo 3€, určite treba vidieť! A obdivovať! )
Záhrada opátstva |
Najväčší kresťan sa pokorne skloní a prejde cez najmenšie dvere. Ibaže by nie... |
Heh, aj takúto dlaždičku tam mali ;) |
• Pri túlaní sa som natrafil aj na tzv. Bielu synagógu - Sinagoga Santa María la Blanca . Židovský chrám z dvanásteho storočia, postavený na kresťanskom území moslimskými zajatcami. Preto sa podobá viac na mešitu ako na synagógu - arabi nevedeli stavať nič iné ;) ( Vstupné 1,9€, čo nie je až tak veľa, keď sa chcete schovať aspoň na chvíľku pred páliacim slnkom )
Fotiť bolo zakázané, a tak som fotil len bez blesku ;) Aj tak sa na mňa strážnik celú dobu podozrievavo pozeral... |
• Ďalej bol pekný most San Martin z 11. storočia (prestavaný po záplavách v 13. storočí), ktorý som pofotil a poobzeral aj po obranno strategickej stránke - šak som bou voláky ten ritír raz dávno...
• Prešiel som po moste a zastavil som sa v miestnej krčme na pivo, kde ma prekvapil neskutočný bodrel na dlážke.
O recyklácii tu este asi nečuli... |
• Pivečko ale stálo 0,8€ za 0,25L, čo je (na lokálne pomery) celkom slušná suma. Dal som si aj miestnu (?) špecialitu – maličký špízik s olivou, cibuľkou, kapiou a uhorkou, ktorý bol štipľavý ako šľak a stál 1€! Teraz neviem, ale mám pocit, že tá celá sranda nebola veľmi na predaj – šak ale keď blbý turista zaplatí, prečo nie ? (teraz už viem, že „ tá celá sranda“ sa volá pinchos [pinčos] a na predaj je. Rozdiel medzi pinchos a tapas si vysvetlíme v Granade.)
A tuná je to spomínané video: |
((toledo)) |
Och, koľká hanba... |
• Pofotil som most z každej strany, vyšiel som zo starého mesta a trošku sa pomotal po okolí. V parčíku som objavil (akože nie ja, jasné, že niekto predomnou) vykopané pozostatky rímskeho cirku. Za mestom v ďalšom parčíku som nafotil dúhu pred búrkou.
Kúsok španielskej dúhy exkluzívne pre blog.sme.sk !... |
• Prešiel som sa okolo nejakého kostola a zatvorenej býčej arény ( Ej caramba! Pozrel by som si opäť nejakú dobrú corridu !) Zdvíhajúci sa vietor mi však do očí nafúkal toľko toledského prachu, až som sa preľakol, že už nikdy neuvidím svetlo sveta. Ukryl som sa pred ním do hotela, kde som si chcel dať nejaký tradičný marcipánový koláčik za 4,5€, ale keďže mali kuchyňu pred večerou ešte zatvorenú, pobral som sa naspäť do starého mesta.
Puerta Del Sol - kedysi vstupná brána do mesta z 13. storočia |
Ďalšia z brán v mohutnom opevnení |
• Tam ma (akože celé Toledo, nielen mňa osobne ) zachytila prietrž mračien. Také vraj je v Tolede raz za 100 rokov a aj to nie v Júli! Holt – zázrak. Viac utrpenie ako zázrak to však bolo pre môj Nice spálený chrbát – cítil som sa ako nahý uprostred painballovej prestrelky.
• Stál som teda vo dverách pod miniatúrnou strieškou nejakej reštaurácie a kecal s nejaký deduškom (pravdepodobne otcom majiteľa spomínaného podniku) – on na mňa po španielsky, ja na neho po anglicky, a keď som zistil, že mi nerozumie, tak aj po slovensky. Svorne sme si podebatili o nevyspytateľnosti počasia (ehm, aspoň ja, čo vravel on nemám ani šajnu)
A na záver trošku kulrúry |
Obrázok stredovekého Toleda zo zlatého (prípadne mosadzného) plechu |
Čo o Tolede napísal majster Cervantes: Skalnatá, užialená sláva Španielska a svetlo jeho miest. (ehm, verím, že niekto to vie preložiť lepšie ako ja, v španielčine som iba začiatočník. Totiž, viem asi 5 slov ;) |
• Keď prestal najväčší dážď, tak som deduškovi pograciasoval a pobral sa stretnúť so zbytkom účastníkov. Nasadli sme do busu a poďho komfortne do kempu. Až tam nastalo zdesenie!
• Vystriedané úľavou, keďže dvaja z nás (Ivan a Danka - sa mi marí, ach tá moja pamäť) sa predvídavo vrátili do kempu skôr a pozatvárali nielen svoje, ale i všetky ostatné stany. Vďaka ľudkovia!
• Sám som sa čudoval, že môj Tesco stan za 260Sk to vydržal. Síce v ňom bolo plno vody, ale to mojou vinou, pretože som si nezatvoril okienko, ktorým mi voda stekala priamo zo strechy do stanu. Ľudkami zachránený uterák nakoniec aj tak skončil mokrý na šnúre (áno, aj také si tu niekto nosí do kempu, že šnúru na prádlo!)
• V prichodivšom podvečere sme teda pojedli a vrhli sa na zoznamovaciu párty – povedz niečo o sebe za pohárik sangrie zo žltého vedra. (Ehm, babenka sa volá Natália, je z Prešova a nemá osemnásť – čo nezabudla jej mama zdôrazniť, keď v prítmí zbadala niekoľko párov svietiacich očí. Potom už svietil do tmy len jeden pár očí... Že čí?! Muehe-he-he-heeee :D)
• Po treťom kole sangrie sa šlo spať. Predsa len, budíček bol na siedmu, kedy sme mali vyraziť do Madridu. Inak, v tom žltom vedre bola okrem obsahu niekoľkých krabíc sangrie aj nejaká bublinková voda, kopec ovocia a pre vyváženie chute aj (vraj, minimálne v tých neskorších fázach) Mišova domáca. Pod pojmom domáca však treba rozumieť nápoj neistého pôvodu a neistého veku, s istým dosť vysokým podielom alkoholu a nie dámu neistého pôvodu a neistého veku spravujúcu Mišovu domácnosť.
Záver: oplatí sa teda prísť do Toleda? Jednoznačne áno. Síce je to opäť mestečko maličké (teraz mám na mysli stredoveké Staré mesto ), dá sa obehať za deň-dva a potom tam už veľmi nie je čo porábať, tie 2 dni však budú určite veľmi príjemne strávené ;)
V budúcej časti si povieme niečo málo o Madride – predsa len, tam som už bol, takže veľa nových vecí na pozeranie tam za ten rok nevzniklo. Dostaneme sa však do Prada, autor sa vyjadrí k Picassovej Gernike a modernému umeniu všeobecne. Večer ukončí pivnou púťou do Toleda a zistí, že pozornosť mladých zobákov nemusí byť vždy príjemná.
