reklama

Účastník zájazdu 5: Nech žije Port(ugalsk)o!

Časť piata, kde účastníci skončia namiesto chrámu v chráme konzumu a zažijú kúsok Škótska priamo v Španielsku. Prekročia jeho hranice s Portugalskom a s výraznou pomocou domorodých sprievodcov šťastne dorazia do Porta, ktorého poetické opisy nevznikli len pod vplyvom miestneho vína. Smädné jazyky poláska tento lahodný nápoj i v noci, aby sa, na všetko odhodlaní, neohrozene vrhli do vzbúrených vĺn Atlantiku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)
Zdroj: www.madmyk.com
Zdroj: www.madmyk.com 


9. 7. 2007

•Budíček o 6:00! Kua! Po 4 a pol hodinovom spánku?! Zomrem...

•Nezomrel som, miesto toho skladám ako v mrákotách stan a podloženú deku, ktorá je ešte stále mokrá po daždi.

•Zbalili sme sa a o 7:00 úspešne vyrazili z kempu El Greco pri Tolede .

•Najbližšia zastávka – Salamanca a v nej vraj nejaký hypermarket. A potom – Portugalsko! A Porto! A portské ...

  Ó-lá Mechikó!


• Inak, ako sa blížime z centrálneho Španielska na severovýchod Portugalska, mení sa aj ráz krajiny – špinavožltú suchú trávu vytláčajú zelené zalesnené kopce ( Sierra de Guadarrama )

•9:00 – výška 2000 m. n. m., teplota 12°C, hmla. Dážď v Tolede, teraz hmla. Čo nás tu ešte čaká? Vyzerá to tu ako v Škótsku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


 Hmm, tak Škótsko? Ale ja radšej portské ako whisky...


•Poznámka k španielskym dedinkám – počas rýchleho turistického presunu vyzerajú zo žltých kameňov postavené či na bielo natreté domčeky malebne, pri bližšom pohľade je to však rovnaká zavšivená Kyselá Prdel ako všade na svete (potažmo na Slovensku)

•11:35 – po 45 minútovej prestávke na nákup (13€) opúšťame Salamanku. Pôvodne som chcel vyfotiť lepšie obe katedrály, ale konzum nakoniec vyhral. Fúúúj, opovrhujem sám sebou! (ale ten cestovinový šalát s tuniakom bol fajn. A čo len tá šunka a syr, pripravená na večeru! Mňam!)

  Salamanca a jej katedrály


•12:50 – vstup do Portugalska. Vínko je bližšie a bližšie! Síce červené veľmi nemusím, ale šak to je portské ! Celú cestu počúvam Apocalypticu a Hair a čítam si voľnekolujúce GEO. Kua, celkom dobrý časák je to! Zase ale predplatné na 2 roky za 2000Sk? Čo zase ale vlastne nie je až tak veľa – otázkou zostáva, čo potom s toľkým papierom? A vôbec, ja si nemôžem kupovať také časopisy, bo potom by som doma na zadku už určite neobsedel...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Hranica s Portugalskom znamená i o hodinu menej na hodinkách


•12:40 PT ( Portugalského Tajmu )- pojedol som španielsku šunku s ementálom a obrovskou ciabattou a dorazil sa broskyňou. Dúfam, že je to dostatočne vznešený základ pre to „ famózne“ portské. Prihodil som k priamo manipulovateľnému cashu ešte 100€ - to vám jeden nikdy nevie, čo dobré sa dá v Porte nájsť. Inak, asi by som si mal v dohľadnej dobe urobiť menšiu inventúru – to len aby som vedel, koľko hotovosti si mám odložiť na ten posledný týždeň v Granade, nech nie sme len o chlebe a o vode. Síce som si robil srandu, že sa nechám vydržiavať od frajerky, ale keďže stále nemá robotu, zase to bude na mne...

•15:00 (PT) – príchod do Porta

•15:25 (PT) – kua, ešte stále sa tu krútime po uličkách! Buď je problém v GPS alebo v šoféroch... Človek by čakal, že páni vedia, kam treba ísť.

•Ešte raz budem počuť ten hnusný GPSkový hlas „ Na najbližšej križovatke sa otočte do protismeru “ a šľak ma trafí!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

  Červené strechy Porta




•Prvé dojmy: Portugalčanky sú dosť škaredé :( Dúfajme, že aspoň to portské bude OK, bo to, čo som si kúpil minule v Kauflande bolo nejaké čudné – heh, alebo bolo OK a to len ja som debil, čo nedokáže vychutnať víno s brendy.

•15:27 (PT) – s pomocou domácich sme zabránili menšiemu dopravnému kolapsu – dedko, ktorý nás odklonil zo zlej trasy dokonca živelne vynadal nejakým nervóznym domorodcom. Respecta, grandpa!

•Vodiči síce blúdia, ale aspoň sa v uličkách Porta plných ledabolo zaparkovaných áut s týmto obrovským busom pohybujú s prekvapujúcou ľahkosťou

•Kua, no organizačne mi tento výlet pripomína holubník! Ak by som šiel sám s batohom, bolo by to OK, ale idem s cestovkou, ktorej som zaplatil 15 000! Neskutočné...

•20:15 (PT)– odchod z Porta

SkryťVypnúť reklamu
reklama

  Variácie na Câmara Municipal - portskú radnicu na Praça Humberto Delgado





•Zážitky: Porto je krásne! Malebné uličky plné reálneho života. Dedkovia sediaci pri starom stole na rozheganých stoličkách hrajúci karty. Babky vešajúce čisto vypraté prádlo na balkóniky priamo nad chodníkom. Túlavé mačky, túlavé psy, túlavé čajky. Dokonca sa mi tu páči viac ako v Tolede! Možno práve preto, že Porto nie je skanzen, ale žijúci, fungujúci organizmus.

  Katedrála Sé do Porto...





•Na námestíčku pred vchodom do niekoľko storočnej katedrály porťania opravujú motorku tak, že vymontujú predné koleso, motor podložia plynovou bombou, zúrivo dookola pobehujú, diskutujú, rozhadzujú rukami a ešte zúrivejšie fajčia. Neviem prečo, ale strašne mi pripomínajú ľudí z juhu Talianska. Možno tým, že sa na nič nehrajú a kľudne nechajú emócie „ cloumat jejich majestátem “. A dávajú to patrične najavo, aby sa o ich vnútornom rozpoložení dozvedelo čo najviac ľudí.

  ... a iné portské kostoly


  Igreja e Torre dos Cierigos - chcel som sa vyškriabať na tútok vežu a porobiť nejaké fotky + tradičné doleschodami video, ale šiel som si kúpiť portské a tí hadi už mali zatvorené. Ponaučenie z toho plynie aké? Hmm, asi žiadne...



•Pobehali sme nejaké kostoly, železničnú stanicu s maľovanými kachličkami, katedrálu ( Sé do Porto ) a jedno z múzeí portského vína ( Cálem). Apropo, portské víno má obsah alkoholu okolo 20%, takže tie dve deci vypité narozlúčku zadarmo po opustení tmavej Cálem pivnice zasponzoroval ešte Oskar a to sa potom fičalóóó po Porte :D (Ak sa chcete zadarmo opiť z portského, prejdite si všetky portské pivničky – vstupné sa neplatí a je dobrým zvykom ponúknuť pri odchode návštevníkov kalíškom, dvoma lahodného vínka. Mne stačilo v Cálem, ale mám informácie, že niektorí účastníci stihli 2 či tri ochutnávky ;) Portské víno je výborné vychladené, inak je to teplá sladká žbrnda. Čo mi však ale nezabránilo si kúpiť 0,3dl fľašku bieleho za 5€. Skúsim kombináciu talianskeho chleba, španielskej šunky, francúzskeho syra a portugalského vína. Inu, viva la globalisatión !

  Vlaková stanica São Bento - bývalý kostol prerobený na vstupnú halu


((porto1))



((porto2))


•Potom som sa od skupinky odpojil a „ just did it my way“. Nasadail empétrojku s Nohavicom a poďho blúdiť sám po uzučkých uličkách Porta.

  Uličkami...



•Ten objaviteľský pocit je neopísateľne krásny. Ono, na jednej strane je fajn, že vás sem privezie bus (ak ovšemže ida cestou nezablúdi) a potom vás zase bezstarostne odvezie do kempu, ale ten neskutočne príjemný pocit slobody, keď sa voľne túlate po novom neznámom prostredí, keď máte chuť, dáte si pivo alebo koláčik alebo kompletný obed a bez náhlenia sa najete v miestnej rodinnej reštaurácii alebo len tak sedíte na brehu rieky Duoro a nechávate si myšlienky unášať niekam do Atlantiku a ďalej... Nuž, život je plný kompromisov.

  A ideme na portské!

 Na ľavom brehu rieky Douro - Vila Nova de Gaia sú predajne (a degustátorne) niekoľkých výrobcov. Stačí si len vybrať (prípadne systematicky postupovať od jednej k druhej ;)

 Loďky, ktoré prevážali portské

 Len jeden súdok chcem domov, len jeden súdok!


•Ono to asi (určite) vyzerá, že som riadny odľud a čudák, ale keď idem sám, som pánom svojho času (až do odchodu autobusu). Nechávam sa unášať mestom a riadim sa pravidlom „ po jednej ulici prejsť iba raz “ (OK, to sa mi celkom nepodarilo, bo som jemne v tých prístavných uličkách poblúdil, ale aj to strácanie malo svoje čaro ;). Ten povznášajúci pocit, keď otvorím srdce a nechám ho prestúpiť mestom a mesto vojde a dovolí mi preskúmať svoje zákutia. A vtedy sa nedá povedať iné ako „ obrigado “. Ďakujem.

 Dvojposchodový most Dom Luís I.




 V pozadí mostu je kláštor Serra do Pilar


•O 21:00 (PT) sme prišli do kempu a po zdravom uvážení som sa rozhodol nestavať stan (šak na jednu noc?!) a spať len tak, pod širákom (a spacákom do -20 samozrejme, predsa len, sme pri Atlantiku).

•Po kontinentálnej lukulskej večeri obohatenej o olivy a zelený melón a po dokolovaní môjho portského sa šlo na pláž. Plán bol jednoduchý – okúpať sa okolo jedenástej v noci v studených vodách Atlantiku.

 Na večeru boli mňamky


•23:00 (PT) - príchod na pláž bol jednoduchý, pretože ležala asi 100 metrov od kempu. Po prvých krokoch som mal obe topánky okamžite plné piesku. Tak som sa vyzul – bral som to ako heroický výkon pred ešte heroickejším ponorom do tmavých studených spenených vĺn. Hehe, čo sa však ľahšie povie ako vykoná (ako skoro všetko). Inu, začal som otáľať...

•...keď sa však do vĺn vrhol Ivan (lebo portské) aj Marek (lebo to nerozvážne sľúbil), zhodil som do piesku aj posledné zbytky oblečenia a rozbehol sa do vody len tak, v slipoch (pretože „ načo plavky, veď ja do vody aj tak nepôjdem“). Áno, genius loci opojený portským je neveľmi múdry radca...

 Spoločné foto po kúpaní. Brrr!


•Rozbúrená ľadová náruč s asi metrovými vlnami ma vzápätí objala a po prekonaní troch infarktov v priebehu piatich sekúnd som sa ponoril až po bradu. Zacvakal som zubami s kadenciou AK-47 a jednou rukou si pred rozvášnenými vlnami pridŕžajúc inkriminované spodné prádlo som sa nejakým zázrakom vydriapal na piesočnatý breh.

•Marek mi požičal uterák, rýchlo som sa obliekol a bosý (v topánkach som mal niekoľko ton piesku a nechcel som si ho tam zabetónovať naforever) som šiel do kempu. Tam som si osprchoval nohy, prezliekol suché trenírky a započala malá fiesta, ktorej sa zúčastnilo zopár eštenespiacich účastníkov, 2 fľaše španielskeho vína, demänovka, fernet a, dokonca, v mojej fľaši od portského umne maskovaná domáca slivovica. Popili sme a keď sa začalo zozimievať (eufória už vyprchala a alkohol ešte nezačal pôsobiť), pobrali sme sa spať.

•Absentujúc stan som sa nasúkal do spacáku, pozaťahoval „ všechna ta hejblátka “ a zaľahol. Na zimu som sa zobudil iba raz. Dotiahol som „ hejblátka “ a spal ako bábätko až do rána.


  Záver: Porto (i portské) ma uchvátilo, takže za návštevu určite stojí. Mesto aj s priľahlými pamiatkami sa dá pozrieť za 2 – 3 dni. Ak sa však chcete venovať degustácii portského zodpovedne, dátum odchodu sa posúva o jednu noc po každej novootvorenej fľaši.

 V ďalšom pokračovaní nášho seriálu sa pozrieme na dva skvosty Portugalska – katedrálu v Batalhe a mestečko Óbidos. Niekoľkokrát sa zastavíme aj v Sintre, obľúbenom letohrádku portugalských kráľov a na konci dňa nás div neuchytí na Cabo da Roca - legendárnom konci starovekého sveta...


Miro 'amplitur' Zajko

Miro 'amplitur' Zajko

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  0x

     Vyštudovaný informatik a marketingový manažér. Pracuje, pretože inak by mal príliš veľa voľného času (viď foto). Momentálne v Prahe.     A dakedy tu bolo, že "závislý na dobrých knihách, dobrých jedlách, dobrých filmoch, dobrých počítačových hrách a dobrých ľuďoch (špeciálne výnimočných ženách) - jednoducho, milovník života" Tak som zvedavý, či sa niečo zmení...(kontra)produktívny kontakt:zajko(a)blog(o)sme(o)sk Zoznam autorových rubrík:  Z poetického črievkaZabíjanie voľného časuUdrelo mi do receptoraHistorický šermDo denníkaZo zeleného zošitaSpoza notebookupre Kristínkupre KatkuŠpanielsko, Portugalsko 2007NajsúkromnejšiePražské denníkyTenerife 2008Maroko 2009Kuba 2009SúkromnéSpoločnosťNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu