PR. Alebo public relations. Po slovensky - vzťahy s verejnosťou. Jeden z nástrojov (integrovanej) marketingovej komunikácie. Do verejnosti sa započítavajú všetci, ktorí sa s daným produktom či podnikom môžu dostať do nejakého vzťahu. Najlepšie obchodného. Teda – zákazníci. Pretože by bolo fajn, ak by mali veľrybári dobré vzťahy s GreenPeace. Ale ak by nemali dobré vzťahy so žrútmi veľrybieho mäsa, popíjaním zeleného čaju s grínpísákmi nezarobia ani na kúsok sushi .
Na pochopenie celej problematiky nepotrebujete lúskať niekoľko sto stranové knihy. Podstata je v jedinom - vážiť si zákazníka. Niečo, čo vedeli naši (ok, nielen naši) predkovia už pekných pár storočí p. P. K. (pred Philipom Kotlerom ), keď stáli na trhovisku a vykrikovaním lákali zákazníkov k svojmu vozu / stanu / iglú. Bez prehnane prebujnenej teórie. Iba so zdravým sedliackym rozumom pochopili, že každého zákazníka si treba vážiť. Pretože on je zdrojom ich zisku.
Mne sa to potvrdilo včera. Po asi mesačnom čakaní na mnou vyhliadnutý mp3 player v BGS som si už zúfal. Je to možné, aby ho nemali? Tak DLHO?! Ako som zistil – je... Poobzeral som sa teda po alternatívach. Ako víťaz môjho krátkeho prieskumu internetového trhu vyšiel Agem . Prehrávač tam mali síce o 400 korún drahší, ale, „ keď ju miluješ, nie je čo riešiť “. Padlo nákupné rozhodnutie – zajtra. Juchúúú!
Ako som tak večer browsoval po blogoch, nejako som sa preklikal na pikošky zo sveta počítačov. A tam, pod článkami, mi udrel do očí odkaz – kolibrik.sk . „ Široký výber mp3 prehrávačov, usb pamäťových kľúčov, pamäťových kariet a príslušenstva “. Tak som klikol.
Teda, výber veľmi široký nebol. Ale mali to, čo som potreboval. Keď idete kupovať auto, nemusia predávať aj bejzbalové pálky. Aj keď, v dnešnej dobe... Vybral som si, čo som chcel. Cena bola dokonca nižšia ako v BGS ! Krása! Nech žije konkurenčný boj!
Keďže to bolo moje internetové „ poprvé“, chcel som sa niekoho kompetentného (majiteľa) spýtať, ako to funguje. Kombináciou ICQ a Skype mi zodpovedal na všetky moje otázky. Po dvojhodinovom otravovaní a vyjednávaní (z mojej strany) a Petrových vyčerpávajúcich odpovediach sme sa nakoniec dohodli.
Dokonca si dovolil odporučiť mi iný mp3 player ! Mne, čo už mesiac čakám, kým mi moja vysnená láska strčí kúsok seba do ucha! „ No jaký drzý?!“ Na druhej strane, ale... A tak som, ehm, svoju lásku obetoval. Za dovoz do domu ešte v deň objednávky. A za 250 korunovú zľavu. No a nekúp to!
A možno to urobil naschvál. Dám zľavu a superservis slávnemu ( hehe) blogerovi . On o mne z vďaky napíše článok a bezplatná reklama je na svete.
A možno to urobil naschvál. Dám zľavu a superservis zákazníkovi. On sa pochváli svojim známym a bezplatná reklama je na svete.
Ak toto (znovu) pochopia obchodníci, budeme všetci šľastnejší. K zákazníkom sa predavači nebudú správať v štýle „ neruš moje kruhy a zmizni z predajne“. Zákazníci sa zmenia na kupujúcich (v prípade spokojnosti je tu lákavá perspektíva opakovaného nákupu). A obchodníci budú zarábať.
Veď o tom to predsa celé je. Ľudia nechodia do obchodov „ očumovať a rušiť kruhy “ (väčšinou). Prišli s jediným účelom – niečo potrebujú. A dokonca za to chcú aj zaplatiť!!! No nie je to skvele vymyslené?! Sedíte si v predajni, ľudia chodia za vami a núkajú peniaze. A za to si zaslúžia úsmev namiesto arogantného pohľadu. Keď už nie kvôli normálnej ľudskej slušnosti, tak aspoň „ za té prachy “...
PS: Článok je možno trošku odbornejší, pretože zbieram podklady na diplomovku. A človeku z toho miestami zašibe...
;)
