„Publikovaním textov v systéme blog.sme.sk dáva autor súhlas so zverejnením týchto textov alebo ich častí na internetovej stránke www.sme.sk a v papierovom vydaní denníka SME.“ (zdroj: info.blog.sme.sk )
Môj text sa teda objavil v papierovom SME. Bez upozornenia. Ak by mi v ten deň okolo 11:00 nezavolal kamarát (a nezobudil ma), asi by som sa o tom nikdy nedozvedel. Dokážem sa dokonca preniesť aj cez to, že pôvodný článok editor skrátil a niektoré vety upravil. S povzdychom, ale predsa. Podpísal som? Podpísal. Tak čo sa sťažujem...
Ale čo mi strašne vadí je uvedenie zdroja článku. Neviem, či viete, ako vyzerá uverejnený blog. V papierovom SME je blogerom vyhradené miesto zaberajúce asi 2/5 z 2/5 jednej novinovej strany (pre matematicky menej zdatnejších sú to 4/25, čiže približne 16%). Vpravo dole. Nasleduje vetička „z blogu {bloger.name} {bloger.surname}“ (pardón, ozvala sa informatická minulosť).
Ako rozdeľovač je použitých 51 bodiek. Neviem, či je to default nastavenie, alebo sa to dynamicky mení podľa nejakého (mne) záhadného kľúča. Internet ponúka niekoľko možných vysvetlení. Racionálnych, imaginárnych i jemne šteklivých .
Nasleduje nadpis a pod nadpisom fotografia blogera prevzatá z jeho blogu a konečne samotný článok. Až potiaľto je všetko v úplnom poriadku. Pod textom je ešte – predpokladám, že pre pritiahnutie čitateľov papierového SME k ostatným článkom daného autora – odkaz na jeho blog v tvare {bloger.registration_name}.blog.sme.sk. A tu je kameň úrazu.
Pod mojim článkom bolo uvedené zajko.blog.smer.sk. Nič? Skúste si to prečítať ešte raz. Pomaly. zajko.blog. SMER .sk. Skúsil som teda naťukať do prehliadača tento odkaz v nádeji, že sa niečo nové dozviem. A prehliadač na mňa vypľul „zajko.blog.smer.sk could not be found. Check the name and try again.“ Name som čekol. Aj som znova skúsil. A nič...
Takže tak. Vyzerá to, že blogujem pre Smer. :)
PS: Prepáčte, že to vyťahujem až dnes, ale dotyčné papierové SME sa mi dostalo do rúk iba pred chvíľkou. A skoro ma šľak trafil...
