Je podivuhodné, ako sa tieto (svet)obežíky plynulo preniesli z papiera do elektronickej formy. Už sú za mnou tie krásne chvíle, keď som nosil ZŠ spolužiakom kopiráky a oni poctivo prepisovali podobné hlúposti ( hmm, šťastie cez kopirák...). Za svoju dobrotu som bol „posléze odměnen“ – každý prepisujúci spolužiak mi „svoj“ obežník promptne pichol do školskej tašky, prípadne poštovej schránky. A ja som výsledky ich poctivej práce poctivo hádzal do koša.
No vždy som mal pri tom divný pocit. Čo ak je to pravda a tieto karikatúry korešpondencie naozaj fungujú?! Veľa krát som potom sedel v kuchyni za stolom s ťažkým srdcom. Samozrejme, všetky kopiráky som porozdával v škole. A prepisovať ten humbuk 10 krát?! Určite! Takto som kvôli svojej lenivosti možno prišiel o vilu pri mori, červeného športiaka a... hmm, rozpisovať sem svoje najtajnejšie želania radšej nebudem. :)
Ten e-mail mi poslala moja... ehm, volajme ju kamarátka . Týmto o sebe dala vedieť po dlhom čase. Keď som uvidel jej meno v prijatej pošte, potešil som sa. Možno píše, ako sa má. Ako žije, ako sa zo života teší či čo ju trápi. Alebo len tak, kvôli spomienke na staré časy... Tesne vedľa. Poslala mi textík horeuvedeného znenia. Čumel som na monitor ako, ako... ako práve teraz, keď neviem vymyslieť žiadne výstižné prirovnanie.
O čo jej išlo? Mám byť rád, že ma povýšila do statusu priateľa? Alebo si zo mňa robí srandu? Alebo iba potrebovala na oltár šťastia položiť spomínaných 10 e-mailových adries a ja som nevinná obeť? Alebo „wo co go“? Fakt neviem.
Tak som jej odpísal:
„to teda musis po niecom naozaj strasne tuzit...
no preco ja mosim byt ten zly, ktory si to nakoniec odnesie? na podobne nekonecne 'zarucene stastne' listy/emaily neopisujem, takze ludia mi mozno aj xcu pomoct, ale vsetko to nestastie zostane mne :(
ale pekne od teba, ze si si na mna spomenula. sice iba ako desiateho pri sireni spamu, ale aj tak :)“
Osobne som takýto list či e-mail nikdy nikomu neposlal. Komu? Priateľom? Pche, načo? Od nich jediných nepotrebujem dostávať tisíc krát prevarenú ilúziu šťastia. Známym? V texte sa jednoznačne píše „pošli tento e-mail desiatim priateľom“ . Takže zase nič. A nepriateľom? Neviem, či by som našiel toľko svojich nepriateľov. Nepriateľov v plnom význame tohto slova.
A nikdy som od priateľov podobný list nedostal. Od skutočných priateľov. Do tejto privátnej skupiny nepatrí veľa ľudí. Ľudí, ktorých dobre poznám a ktorí dobre poznajú mňa. Tí mi prajú šťastie. Chcú , aby sa mi splnilo, na čo myslím. Len mi to dávajú najavo inak. Nie sebecky vydieračskými e-mailmi.
