* * *
Prečo ma tvoje oči
tak ľahko premôžu?
Lebo ti nimi sľúbim,
čo pery nemôžu.
* * *
Tak chcel by som
Tak chcel by som byť bezohľadný
a kašľať ľuďom na sny.
Tak chcel by som byť zatvrdený,
a som po láske hladný.
Tak chcel by som byť neprístupný
a nie tu chytať v žite.
Tak chcel by som byť arogantný,
nie strážiť vás, kým spíte.
Tak chcel by som byť neľútostný
a zatiaľ som ten kladný.
Tak chcel by som byť namyslený,
no neviem zostať prázdny.
Tak chcel by som byť odmietavý,
nie tíšiť bôle piesňou.
Tak chcel by som byť bezcitný,
tak veľmi chcem – no nie som.
Tak chcel by som byť neprístupný
a nie tu plakať v básni.
Tak chcel by som byť nas...rdený,
vydržal som len pár dní.
Tak chcel by som byť neúprosný,
sťa rieka mimo brehov.
Tak chcel by som byť ľahostajný...
Tak chcel by som byť s Tebou!
* * *
Chcel by som ti štekať,
to, čo kvetu čmeliak.
Tajomstvá, čo o nás
vieš len ty a len ja.
* * *
Básnik a múza
( nekrvavý polsonet )
Zatvorí svoju múzu do fľašky od vína
nech naňho celkom na dne do rána spomína.
Pustí ju, keď mu sľúbi, že ihneď odletí
a koniec jeho pera už viac neposvätí.
Pomaly zdvihla hlavu – on smutne zaplesal.
Sľúbila. Ako šíp mihla sa k nebesám.
A básnik? Bez vína. Bez múzy. Zase sám...
* * *
Vždy, keď začnem písať básne
zjavíš sa vo vzduchoprázdne.
Usmeješ sa, a ja zrazu
smiem, čo básne nedokážu.
