Osamelý
Nechali ma všetci známi
Čakať cez noc za hradbami.
Za hradbami svojich citov,
Neverím – no bol som pri tom.
Márne búšim na bránu,
Zo známych mám neznámu.
* * *
Radšej bez názvu
Zaľúbencom
pohľadom
kradnem pusy.
Smútkom sa dusím,
sám sebe s hnusím.
Kríva
moja duša krivá
nad pohárom piva.
Len o Tebe, Láska divá
moje srdce sníva.
Moja hlava túži
po spriaznene spriatelenej duši.
Blúznim,
básnim,
ľúbim,
besním,
závislý na textoch piesní.
Plných lásky,
plných neba,
plných, Láska,
Teba.
* * *
V nekonečne
Len štyri veci mali zostať večné:
klaunova smutnosmiešna maska,
na rukáve smutnočierna páska,
smutnotichý zvuk, ktorým oheň praská,
a naša láska, sedmikráska.
Nie je to jeseňou
Iba som minule sedel o skoropolnoci v skoroprázdnom bare nad skoroprázdnym pohárom a čakal na ľudí, ktorých som dlho nevidel. Medzitým si prisadla Ona. Nepovedala ani slovo. Iba mi pozerala do očí. Vyčítavo. Keď s hrmotom prišli ostatní, nečujne sa vytratila. A toto mi po nej zostalo...