Na revanž nám ponúkla, že nám skúsi nájsť nejakú prácu v rámci firmy. Po mesiaci a pol ničnerobenia sa jej to nakonic podarilo. Aj za cenu, že musela náš štvorčlenný tím rozdeliť. Tak som sa , po trojmesačnom školení v Hamburgu a Mníchove (ktoré mi je momentálne na dve veci), stal nováčikom v novovznikajúcom projekte.
Čas, ktorý potrebovala Lene (moja bývalá dánska šéfka) na to, aby mi našla prácu, som zabíjal rôzne (" Lene, čo mám robiť? " " Neviem. Tvár sa zaneprázdnene (Try to look busy)"). Prečítal som teda celý Internet, zahral som niekoľko sto partičiek Solitaire (hovorme tomu Solitaire ), napísal diplomovku, a tak... Život nemohol byť krajší. Keď si ma nakoniec zavolala a oznámila mi radostnú novinu, podlomili sa im kolená. Našla mi job! Kurnik, dva týždne pred štátnicami?!
Tak sa začalo dvojtýždňové stresovanie, pozostávajúce zo sedenia v robote, počúvania celodenných prezentácií ( in english, of course), čo najrýchlejšieho presunu na intrák, večere a krátkeho šlofíka. Okolo desiatej som sa zobudil a učil sa tak do druhej. Pár dní pred štátnicami som bol taký zmagorený, že som popri listovaniu v poznámkach pozeral Vyvolených (!!!) a videl som všetky B-čkové filmy. Posledné tri dni pred dňom Š som spával s poznámkami pod vankúšom. Inu, snáď motyka vystrelí...
Vystrelila. Nakoniec som zoštátnicoval. Najkrajšie na štúdiu marketingovej komunikácie je fakt, že nemusíte veľa vedieť. Ak sa dokážete tváriť sebaisto a používať slová ako synergický, efektívny či segmentovaný bez zakoktania, máte to v suchu. (Ok, treba niečo aj vedieť. Čím tenší vankúš, tým lepšie.. .)
Nasledujúci deň v práci som viac-menej prespal, keďže mi šéf nedal volno. Ledva som ho dokopal k tomu, aby mi dal dovolenku aspoň na štátnice. Celý rozhovor prebiehal nasledovne:
"Hi Siegfried, budem potrebovať voľno na štátnice."
"OK, koľko dní?"
"Dva týždne."
"?!?"
"Dva týždne. To sú ŠTÁTNICE."
"No way! Musíš byť v práci."
"Ale..."
"JA mám zodpovednosť za projekt. Zodpovedám, že budeš RIADNE vyškolený pred tým, ako vás pošleme na doškolenie do krajiny."
"OK, chápem. Tak týždeň..."
"No way!"
"Ale štátnice!"
"Pozri, rozhodni sa - škola, alebo projekt."
"Ale štátnice..."
"Tá skúška sa nedá presunúť?"
"No, dá..."
"Tak si ju presuň."
"Ok. Deň bude stačiť..."
Bude musieť, povedal som si zúfalo. Ále, veď aj v septembri sa dá štátnicovať...
Po chaosení okolo štátnic a školení nás nakoniec poslali do krajiny, ktorej budeme poskytovať technickú podporu. Beriem to ako zadosťučinenie. Vyzbrojený kolegom z Dominikánskej republiky a jediným španielskym slovom ( cerveza) volám - hola, Madrid !
;)
