Zabudli už na istého premiéra, ktorý nevie (asi zabudol aj on), kto mu vlastne poslal niekoľko miliónov na prevádzku jeho strany. Zabudli aj na iného premiéra, ktorý (okrem iného) uvrhol Slovensko do medzinárodnej izolácie a s pocitom dobre vykonanej práce si kúpil vilu s elektrizujúcim názvom. Zabudli na istého ministra, ktorý nám vyrobili 24 miliardový dlh. Tak to dopadne, keď spravíme capa záhradníkom.
A zabudli aj na ďalšieho ministra. Postavil si krásny dom a teraz si kúpil futbalový klub. Asi aby vedel, na koho má nabudúce staviť v stávkových kanceláriách. Zabudli na poslanca, čo zrazil človeka, iný skoro prešiel policajta. Keď sa mu to nepodarilo, aspoň sa mu vysmial do očí. Iný... na iných som už zabudol.
Všetci títo si ďalej behajú po slobode a kľudne spia. Bez postihu, bez pokuty, bez ospravedlnenia. Ja na ich mieste by som si každý večer doma sadol do koženého kresla a nad pohárikom odporne drahej whisky by som sa rehotal až do úplného vyčerpania (whisky alebo fyzických síl). Nad tým, akí sú Slováci... zábudlivý.
Pretože som ale na druhej strane barikády – na mieste oklamaných, okrádaných a vysmievaných, mám jeden návrh. Jeden veľký Pripomienkovač. Národný pripomienkovač. Do neho sa budú zapisovať všetky prehrešky mocných. A tento zoznam sa bude zverejňovať. A záznam z neho sa bude dať vymazať iba jediným spôsobom – darebák bude musieť odčiniť, čo spôsobil. Vrátiť ukradnuté, zaplatiť povinné, ospravedlniť sa.
Lebo nič nedokáže vyburcovať Slováka k aktivite tak ako neustále otravovanie. Nechá sa okrádať, urážať, zosmiešňovať či ponižovať – lem mu nesiahajte na posvätný pokoj pred televízorom!
Ľuďom budú chodiť listy. Budú dostávať e-maily, SMSky. Nočné telefonáty ich budú buntošiť zo spánku. Jednoducho, členovia neziskovej organizácie „Národný pripomienkovač“ národu nedoprajú chvíľu oddychu.
Aj Slováci začnú reptať. Začnú sa búriť. Skôr či neskôr. Ale určite skôr, ako vyprší premlčacia doba. Verejná mienka začne tlačiť na mená v zozname. Aby odčinili svoje protiprávne / protispoločenské / nemorálne konanie. Budú platiť, ospravedlňovať sa, odstupovať z funkcií... Len aby pracovitá Slovač mohla v noci znova kľudne spať.
Ach, aké by to bolo krásne! Naivné – viem. Ale, nechajte ma ešte chvíľu snívať. „Postoj chvíľa, si krásna...“ Chcem si vychutnať túto utópiu. Aj tak na ňu o chvíľu zabudnem...
