„Žiaci pozor! Dnes dostávate vysvedčenia. Mnohí možno nemáte najlepšie známky. Denník Nový Čas hľadá žiakov základných škôl, ktorí majú najhoršie vysvedčenia. Volajte dnes na telefónne číslo 02/xx xxx xxx od 9. do 13. hodiny. (r)“
Nový Čas, 30. 6. 2005
Prečo nechcú vidieť vysvedčenia detí s najlepšími známkami? Vysvedčenia detí, ktoré sa snažia a poriadne sa učia? To by podľa mňa malo aspoň nejaký výchovný efekt. Pozitívna motivácia sa to myslím volá.
Ale takto? Vyzdvihovať priemernosť? Čo priemernosť?! Hrubú podpriemernosť! Tých najhorších z najhorších. Snažia sa v bulvári zostaviť akúsi anti-hitparádu, v ktorej „poslední budú prvými“? Hrozné... Víťazom nie je ten, kto niečo dosiahol. Práve naopak! Najväčší lajdáci, ktorí sa ku škole priblížili len omylom, majú byť odmenení? A určite nielen zverejnením svojho mena, prípadne fotky, v najčítanejšom slovenskom „denníku“. Neverím, že sa o niekoľko rokov budú svojim úspechom pred niekým chváliť. Pretože ak áno... „Sodoma-Gomora, velebnosti!!!“
Decká si užijú svojich 15 minút slávy. Možno im redakcia spomínaného periodika niečo naozaj podaruje. Reklamné predmety, nejakú milú (malú?) pozornosť? Pobyt v tábore? Zaplatia im súkromného učiteľa? Neviem. Trápi ma ale iné – ZA ČO?! Za to, že sa nevenovali tomu, čomu sa mali? Že svojim prístupom k vzdelaniu si robili srandu nielen zo spolužiakov, ale i pedagógov či rodičov? Za TOTO?!
Jedno je ale isté. Takýmto spôsobom podporovať žiakov, ktorí sa neučili, o nič sa nesnažili, je odporné. Nielen voči šikovným deckám, ktoré majú dobré známky. Voči nám všetkým. Vychováme si generáciu, ktorá si zapamätá, že o niečo sa snažiť aj tak neoplatí. Veď načo aj? Keď sa odmeny dávajú aj za flákanie a leňošenie? A odmeny možno ešte väčšie, lepšie a krajšie, aké sa ujdú deťom, ktoré domov prinesú vysvedčenie so samými jednotkami.
Pche, len podporujme takéto aktivity! Rozdávajme medaily za hlúposť! Len aby sa nám to raz nevrátilo. Aj s úrokmi, o ktoré nebudeme stáť...
