Ľahkovážne som nechal otvorené okno! Do izby sa mi okamžite nasťahovalo niekoľko desiatok hmyzov. Svoj omyl som zistil príliš neskoro. Rozliezli sa medzitým po plafóne. Lietali okolo lampy. Inak mi ale nevadili. Okamžite som zhasol svetlo a zatvoril okno.
To bola druhá chyba tohto večera. Hmyzy sa okamžite zlietli na monitor! Liezli mi do klávesnice! Aj počas písania tohto článku. Jeden sabotér zaliezol pod klávesu Insert. Stlačil som ju dúfajúc, že to bola jeho smrť. Dopísal som potom ešte jednu vetu v perexe. Po odklepnutí poslednej bodky som si všimol, že perex je skoro celý prepísaný. Dúfam, že sa ten prťavý hajzlík škvarí v hmyzom pekle plnom lepkavých mucholapiek a stočených novín!
Fáza presviedčania hmyzov, aby mi "...z monitora zmizov" nebola úspešná. Spôsobené to mohlo byť čiastočne aj tým, že som ju vynechal. Nastúpil časom overený spôsob komunikácie - necht ukazováka pravej ruky. Prečo pravej? V ľavej ruke som mal papierovú vreckovku. To by ste neverili, koľko sajrajtu je v takom maličkom chrobáčikovi...
Mliaždenie telíčok vyžaduje dôkladnú koordináciu. Tí darebáci nie sú úplne blbí. Pri najmenšom pohybe vzlietnu a počkajú si na tmavom okraji obrazovky. Dokonalé mimikry! A že hmyz nie je učenlivý. Čerta starého! Som zvedavý, či by sa aj delfín dokázal tak rýchlo zamaskovať na mojom stole.
Konečné skóre dopadlo výrazne v neprospech hmyzov. Pod mojou trestajúcou rukou ich skonalo niekoľko desiatok. He he, padali ako muchy. Drvil som ich na monitore. Na klávesnici. Na myši. Na vlastnej hrudi (sedím za počítačom bez trička a ako každá informatická hruď je aj tá moja zatiaľ neveľmo opálená – tak dopadnete, keď máte monitor s „Low radiation“ ). Mám teraz pod monitorom maličký cintorín. Dúfam len, že sa v noci nebudem báť.
Hmyzie telesné tekutiny je potrebné z obrazovky promptne zotierať. Inak hrozí ich zaschnutie. Následné odstraňovanie je podstatne náročnejšie. Ja to musím vedieť najlepšie. S kamošom sme hrali cez ICQ „Kameň, papier, nožnice“ . V zápale boja (che che che, porazil som ho 3:0) na utieranie nebolo času. Tretia chyba večera. Okamžite zmizli aj posledné štipky ľútosti...
Veru, za chyby sa platí. Za tie moje dnes platil niekto iný. Neviem, či sa im to oplatilo. Možno aj hej. Celý dav sprostredkovateľov leží dolu krídlami a nijak neprotestuje, považujem preto ich mlčanie za súhlas...
PS: To by ste neverili! Práve som jedného predátora pricapil príliš jemne. Sentiment? Nie, len sa mi nechce utierať obrazovka. Prvé čo spravil keď sa otriasol bolo, že sa zahryzol do iného, dôkladnejšie pricapeného hmyza. Pfu, takže sú nielen inteligentní, ale aj zákerní? Ešte sa naučia zapaľovať oheň a budú ako ľudia...
