V medzisviatkový utorok som bol v ordinácii opäť. U zástupcu zástupcu mojej lekárky. Milý pán. Dôsledný. Žiadny diletant. Ale Doktor! Z naozajstnej Nemocnice! Babka, ktorá tam bola predo mnou, si ho veľmi obľúbila. Veď prečo aj nie, keď s ním za zatvorenými dverami strávila skoro HODINU!!! Mám pochopenie pre osamelých dôchodcov. Nevďačná, na vlastných prsiach odchovaná zberba, ich odvrhla do agónie v garzonke alebo domove dôchodcov. Potrebujú svoju dennú dávku socializmu... ehm, sociálneho styku. Svoju dennú dávku medziľudského tepla. Čo však, keď telenovely vysielajú až poobede? Čo s načatým dňom? Novinka, že na obzore je nový Doktor (a z naozajstnej Nemocnice !), ktorý ešte nepočul ich životný príbeh, sa v tejto komunite rozšíri rýchlejšie, ako akciové letáky hypermarketov.
Keď som do linolea vyšľapal dokonalú elipsu okolo plechových regálov, v ktorých odpočívala v pokoji hádam ešte aj Husákova modrá knižka, sezam sa otvoril a ja som bol vpustený dnu. Milý pán Doktor ma popočúval tým prototypom walkmanu a pol štvrťhodine masívneho vrásnenia si vlastného čela (skoro som napísal, že „ rozmýšľania “!) povedal: „ Veď Vy ste chorý! “ Kúrnikšopa, tak toto sa tam učia šesť rokov! Jemne, s mäkkým hlasom a v ňom uloženom podtóne účasti oznámiť pacientovi tú zdrvujúcu správu, že je chorý! Haleluja!!! „ Ja viem. Zápal priedušiek. “ Zjavne som ho svojimi laickými vedomosťami zaskočil – zmohol sa totiž len na neveriace „ Ehm... No toto?! Ako to?!“ Nie, nie som doktor. Ale, za prvé – povedala mi to moja lekárka pred štyrmi dňami. A za druhé, keď sedíte / šľapete HODINU pred ordináciou, čítanie vlastnej zdravotnej karty (hneď po Prebuďte sa! magazíne, výnimočne venovanom téme, pre tento plátok až neštandardne vedeckej - chrípkovej pandémii. Veda sa však skončila v momente, keď vaša jediná nádej nespočívala v liekoch či zdravej životospráve, ale v nezdravej Viere. A nie hociakej, lež v jedinej správnej, tej Jeho ) vám príde ako ohromná zábava. Hlavne tá časť s dešifrovaním...
Sviatky som teda preležal v posteli. Aj napriek výslovnému zákazu mojej poisťovne. Aký som ja len Rebel! Darebák! Výtržník! Ani smrteľne chorý (na prvý pohľad), ani psychopat (na prvý pohľad)! Čujte ľudia! „ Beda, beda, beda obyvateľom zeme! “ * Koľká neprávosť sa stala! „ Dostali rozkaz, aby ich nezabíjali, ale trápili päť mesiacov; a ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka. V tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie. “ * Ehm, pardon. Nechal som sa uniesť...
Dnes som sa dostavil na opätovnú kontrolu. Treba vraj uzavrieť PN. (Mňa sa nepýtajte, tiež tomu nerozumiem) Moju doktorku som ale nepotešil. Neveriaco sa spýtala: „ Takže stále kašleš? “ „ Uhm... “ (Toto nebol prejav neúcty či nedôsledného vychovania, ale práve mi šmátrala tou prerastenou paličkou od nanuku v dutine ústnej). „ Tak vieš čo? Pôjdeš na krvný obraz a röntgen. A potom na alergiologické. “ „ Uhm?! “ (Toto nebol prejav neúcty či nedôsledného vychovania, ale nejako som nemal slov. Tak nejako ma zaskočila. Zákerne.)
Absolvoval som všetky povinne voliteľné (voliteľnosť bola vlastne iba vo voľbe poradia) úkony. S výsledkami som sa dostavil k mojej (novej) alergiologičke. Prijala ma aj napriek tomu, že mala objednaných pacientov na celý deň dopredu. Teda, prijala ma len preto, lebo polovica jej vopred objednaných pacientov sa nedostavila. Čiastočne som im bol vďačný a čiastočne som ich chápal. Po tom, ako ma dvakrát ostriekalo auto a skoro som sa zabil na zľadovatenom chodníku a raz som zahučal do kaluže veľkosti Stredozemného mora (a tomu zodpovedajúcej hĺbky), by ma vážne naštvalo, ak by ma odmietla. Nestalo sa. Haleluja!!!
Mám vzácny dar, zdá sa. Uvádzať ľudí do zúfalstva. Mojich rodičov. Moje sestry nie – ale ony naopak uvádzajú do zúfalstva MŇA (zostalo to v rodine). Môjho vedúceho diplomovky. Mojich kamarátov. A mnohé iné... osoby. Skrátim to, aby sme priveľmi neodbočili. Dnes sa k tomu pridala aj moja alergiologička. Dopichala mi ruky. Pokvapkala všakovakými alergénmi . A nič.
Pravá ruka |
Ľavá ruka |
Ľavá ruka po druhom kole |
Jem čokoládu. A arašidy. A ananás z konzervy. S obsahom niklu. V lete sa váľam po lúkach. Pijem mlieko. Aj alkohol (s váľaním po lúkach to, samozrejme, nemá nič spoločné). Svojho času som krátko jazdieval na koni. Dokonca doma má sestra škrečka. A spím pod perinou z peria. Po celom byte máme koberce. A záclony. (Okrem detskej - tam som tento buržoázny prežitok po ľútom boji zrušil. Predsa len, je jednoduchšie pozbierať raz za čas chuchvalce prachu namiesto pravidelného vysávania.) Pasívne fajčím (Vedeli ste, že v alergiologickom dotazníku sú iba možnosti „ Pasívne fajčím “ a „ Fajčím “? Žiadne „ Nefajčím “. Odstrašujúce...). A? A nič.
Alergiologička bola čím ďalej zúfalejšia. Dokonca aj spirometriu (ten názov som opísal zo zdravotnej karty – v dešifrovaní som expert) – akési dúchnie do pahrieb – som mal nad očakávania dobrú! Normálne som videl, ako sa tie malé kolieska v tej veľkej hlave točia a cvakajú. „ Zaujímavé... Cvak. Nič mu nieje. Cvak. Len kašle. Cvak. Čo s ním? Cvak. Hádam sem, chudák, s mokrými ponožkami, nešiel nadarmo? Cvak. Tak mu niečo predpíšem. Cvak. Za odmenu. Cvak. A nech veľa neplatí. Cvak, cvak, cvak... “
Nakoniec som skončil s liekmi za vyše 2000 zhodnotených korún slovenských. Moju peňaženku to stálo iba niečo „ lehce “ pod tri stovky. Zlatá moja alergiologička! A zlatá moja zdravotná poisťovňa! „ It is a gift! Tak ber, ty neveriaci Tomáš!“ Že je to dar síce neverím, ale – bral som. Šak za 300 Sk? Nech aj plúca roztrhá!
„ A ešte meno! Cvak. “ Hm, no ako pomenovať niečo, keď človeku nič nie je a ani my (rozumej „ lekári“) nevieme, prečo vlastne kašle? Ale musí to znieť odborne. Hypochondria? Nie, také už máme. Syndróm zbytočného posielania úbohého pacienta po doktoroch za účelom neustáleho mámenia od neho dvadsaťkorunového poplatku? Ani to nie. Je to príliš dlhé. A zle by sa to prekladalo do latiny. Počkať! Čo mu vlastne je? Netušíme? Ale kašle? Len tak, z ničoho nič? Hmm, takže kašle... Moment! Ako to bolo? To pred chvíľou? Syndróm? Presne! Syndróm! Nazvime to syndróm. Nuž a keď kašle, tak Syndróm dráždivého kašľa . V tomto momente sa všetci akademici, slávni vedci a iné hlavy strapaté, prešedivené a múdrosťou tým pádom oplývajúce, zaradovali a do písania novej kapitoly v knihe „ Civilizačné choroby a iné výmysly modernej vedy lekárskej “ sa s vervou pustili. „ Cvak! “
Som rád, že v tom ich zápale si nevšimli podružné symptómy. Ako napríklad „ Syndróm pravidelného dýchania “, či, nedajbože, „ Syndróm permanentnej činnosti srdcového svalu“. Samotný fakt, že by si to niekto z Hippokratom pomazaných všimol, nieje až taký hrozný. Oveľa horšie by bolo, ak by sa ho podujali liečiť...
Nezdravých mocných zdraví zdravý nemocný. Bezmocný?
PS: Tento článok nie je paródia na slovenské zdravotníctvo. Aj keď sa to tak možno (na prvý pohľad) javí. Je to paródia na úplne iné zdravotníctvo, ktoré má s tým našim náhodne spoločné iba to nešťastné prídavné meno.
* - Apokalypsa - Zjavenie apoštola Jána
;)
