Definicia bohema a prve nesmele kroky
Bohemsky styl zivota sa casto spaja s kaviarnami, uzivanim drog a alkoholizmom. Okrem toho boli bohemi znami svojim osobitym postojom k politike a otvorenostou k predmanzelskemu sexu. Americky univerzitny slovnik definuje bohema ako " osobu s umeleckymi alebo duchovnymi sklonmi, ktora zije a kona bez ohladu na spolocenske pravidla spravania sa". (Zdroj: Wikipedia) Jednoduchy clovek definuje bohema menej popisne - ako krcmoveho povalaca .
Rozhodnutie stat sa bohemom neprislo nahle. To volanie som citil v dusi uz dlhsie. Po sobotnajsom prichode z dovolenky sme s Andrewom skocili vecer na jedno a ked som sa prebudil v nedelu okolo obeda, matne som si spominal na prichod domov okolo tretej nadranom. Vstupil som si teda do svedomia a s takymto nizkym chlastanim som sa rozhodol skoncovat. Ked uz pit (aby tradici bylo ucineno zadost ), tak aspon stylovo! So vsetkou graciou! Povzneseny nad podpivniky a chipsy! I ked teba uznat, ze ten sobotny vecer mal velky potencial...
Po znacne neskorom nedelnom obede som teda schmatol knizku (Philip K. Dick: Slunecni loterie) a podho travit cas elegantne. Ako vysokoskolsky vzdelany clovek. Kusok Literatury , kusok dajakeho napoja a dalsi pokojny a prijemne straveny dovolenkovy den je za nami. Myslienku, ze zrusim tyzden volna povodne planovany na cestovatelske dozvuky v Spanielsku a vratim sa do prace som zavrhol hned v zarodku mojho bohemstva. Este to tak!
Povodny plan sa vsak narusil niekolko minut po prichode do mnou vytipovanej lokality urcenej na bohemstvo. V zornom poli sa zjavil Mato (frajer mojej sestry) a ze ci moze prisadnut. Kedze si sestra vysla na damsku jazdu, zrazu mal nejako vela casu aj on. S povzdychom som teda odlozil knizku a suhlasil. Juj, kazdy zaciatok je tazky...
Mato sa teda vratil od baru (Baru? Maju pod Agatmi bar? Hmm, skor vycap...) a priniesol si rum s kolou. Po chvili prisli dalsi jeho kamarati a znami a zrazu bolo okolie stola plne ludi. No v prdeli je moje bohemstvo pre dnesok, pomyslel som si. Utesoval som sa iba jedinym faktom. Kedze boli vsetci hudobnici, ocakaval som plodnu umelecku diskusiu. Zeby to bolo lepsie ako moje osamele carpe diem ?
Bolo. Moja Literatura sa vratila do vrecka nohavic (ten Dick bol paperback), moje nealko sa plynule prisposobilo okolnemu pitiu a ja som bol zasvateny do mnohych tajov umeleckeho zivota. Ako byvaly sermiar (a tym nielen poutova atrakce , ale vlastne i umelec) som sa aktivne zapajal do diskusie a ta sa pretiahla dlho do noci. Ked nas o pol jedenastej konecne vyhodili, nad stolom sa este stale vznasal modry dym.
Iduc domov okolo Kalimera, zastavil som sa este na pokec s kamoskou Jankou. Ta sa vratila z Brna, kde sa tiez s nou rozisiel frajer. Co je toto za svet?! Zly, zly, zly... Ta som supol este jednu (r)Um-kolu, s Jankou sme pokecali o spolocnych problemoch a nasledne som ju odprevadil domov. Zistil som, ze pesia cesta z Chrenovej az domov mi trvala bez par minut presne hodinu. A zistil som tiez, ze uz neviem Valkovu Jesennu lasku . Napriek tomu moj prvy bohemsky den nedopadol az tak zle...
A co bolo dalej, to vam rozpovieme hned
V pondelok poobede som sa na nejake velke bohemstvo nejako necitil. Vecer by sa vsak patrilo ist do Pekarne na MadeInCzechoslovakia party! Slovo dalo slovo, bratranec Roman sice nemohol, ale Ondro, Palo a Erika neskalmali. Pre intenzivnejsi zazitok z vecera sa velka kofola zredukovala na malu, velky (r)Um vsak zostal. Po dopiti veskerych (r)Umnych zasob daneho podniku (slivovica s kofolou je riadny hnus) sme teda zobudili Ondra a sli domov.
Utorok som si konecne rezervoval pre prave bohemstvo. Zbalil si batoh, uterak, opalovaci krem s faktorom 30 a podho na kupalisko ( Bohem na kupalisku?!, poviete si. Ved taky by mal iba po krcmach vysedavat! Suhlasim. Ale aj bohem je len clovek). Dick vo vrecku nohavic daval jednoznacne najavo, co sa bude diat. Na kupalisku som chcel rozbalit tabor, dat si cestovinovy salat, zaliezt niekam do tiena, zaplavat, poobzerat baby (hlavne nove rocniky), vychutnat si knizku a osamote rozjimat. Svet sa zdal opat krasny, pokojny a zmysel davajuci.
Az kym nezacalo prsat. Chapete to?! Mesiac neprsalo, vsade 40 stupnov. Ale ked sa JA vyberiem na kupalisko, spusti lejak aky videl hadam iba Noe! Neskutocne. Premoknuty som sa teda utiekol schovat a hned ako som sa ususil (slnko zacalo piect okamzite po mojom opusteni arealu kupaliska), sadol som si na korzo a pustil sa do citania. Medzi ludmi, ale sam, som si vychutnaval knizku a pomarancovy dzus.
Po asi desiatej strane mi na list padol tien. Kurnik sopa, co sa deje? Zdvihnem hlavu a koho nevidim?! T-Man (ehm, zasadne necitat tea-man )! Ty kokso! Dusana, spoluziaka z gympla, som nevidel aspon rok. No neskocite na jedno pivo? Skocite... Po dvoch pivach, pizzi a plodnom pokeci Dusan odisiel na autobus domov. Vratil som sa teda pod Agaty, kde som sa mal stretnut s bratrancom. Roman mal sice prist uz na kupko, ale dazd ho (po mojom telefonate - " To vazne vsetky baby uz odisli? ") odradil.
Pod Agaty mi priniesol mikinu a pri kofole s (r)Umom sme mrzli este asi hodinu. Nasledne sme sa plavne presunuli o dum dal , na miesto s agatovskou atmosferou a citelne teplejsim interierom. Rozko(fo)lovali sme este zo dve rundy a podho do dalsieho baru!
V diabolskej nalade sme vosli do Devilsu a hoci bol poloprazdny, poskytol mi dalsie podnety pre moj bohemsky zivot. V prvom rade som presedlal na iny alkohol, pretoze z mojej krvi by sa uz dali odlievat tycinky Rumba. Zdraviu prospesny dzus s vodkou nasledne vystriedal gintonic (na zvratenu pocest byvalej frajerky – ako bohem mozem byt predsa velkorysy).
Tuna som sa spoznal s clovekom ktory ma zahrnul so svojej priazne iba tym, ze sme mali podobne bermudy. Aj som sa nakoniec zlakol, pretoze to bol chlap ako hora a tak ako mne so samozrejmostou trcala z vrecka Literatura, u neho by som kludne ocakaval po vreckach niekolko granatov, bazooku a kalasnikov aj s bednickou nabojov. No nebolo mi chvilku vsetko jedno!
Nasledne som porazil Romana v stolnom futbale a zoznamil sa s odvedlastola chalanom (urcite nebol starsi odo mna), ktory ako vojak UN niekde v Afrike zabil ineho cloveka. Chapete? Zabit cloveka! Tak tomuto vravim noc bohata na zazitky!
Prve sklamania
V stredu ma cakalo rozcarovanie. A hned zrana. Slo sa k babke. Jezis, pre toto nenavidim vidiek. Mate zahradu, kde je stale co robit. Mate dom, kde je stale co robit. Mate povalu, kde je stale co robit. Vlastne, tam je VZDY co robit! Grrr... Rezignovane som sa teda nechal priviest na miesto cinu, zasil sa do jednej zo zadnych izieb a ostentativne som lezal na posteli a snazil sa preluskavat Dickovou filozofiou. V tomto narocnom procese som, tak sa mi zda, niekolkokrat i zadriemal.
Navrat domov som povazoval za vykupenie. Kedze som nechcel opat kazit ostatnym den, na kupalisko som nesiel. Vyzbrojeny knihou a bagetou vybral som sa pod Agaty. Prihodny cas, nieco okolo siestej. Vtedy by tam malo byt este relativne pusto. Sadnem si, dam si Vineu a zacitam sa do Cerveneho trpaslika . Opat sa mi potvrdilo, ze planovat na dlhsie ako minutu sa nevyplaca...
Pristavili sa Mato (iny Mato) s Kristinkou, kamarati byvalej frajerky. Fasa! Niezeby som ich rad nevidel, ale na moju verziu bohemstva musi byt clovek niekedy aj sam. Jasne, poviete si, chce byt sam a aj tak lezie medzi ludi?! Ale ja som rad medzi ludmi. A mam rad atmosferu pod Agatmi . A je fajn mat plno kamaratov a znamych a stretavat ich kade tade. Ale zase odtial-potial.
Kedze som mal jediny prazdny (ak neratam moju malickost) stol v tieni, prisadli. Trosku sme pokonverzovali, naco som sa ja ospravedlnil a zacital sa do knizky. Po chvilke kludu sa okolo nasho stola zasvitorilo niekolko hlasov a ked som prekvapeny zdvihol hlavu, uz si prisadalo niekolko ich kamaratok. Aaach, chcem tak vela?! Trosku kludu a pokoja?
Prehodili sme teda spolu nejake zdvorilostne frazy a opat som sa ponoril do deja. Uznavam, ze pohlad na mna musel byt dost zvlastny – cudzi clovek (pre nich) sediaci na kraji lavicky (kam bol vytlaceny), zmoliaci v ruke knizocku a podchvilkou sa usmejuci popod fuz, podchvilkou sa dusiaci potlacovanym smiechom. Vydrzal som tie ich pohlady este asi hodinu, potom som sa odporucal a siel domov.
Cesta cez park ma presvedcila o tom, ze ani dnes nie je den vhodny na osamele bohemstvo, kedze kazda lavicka bola obsadena bud zalubencami, bezdomovcami alebo rybarmi. Pocas putovania som sa preto zaprisahal, ze na podobnu hlupost sa uz nedam nikdy nahovorit. Ani nikym inym, ani sam sebou.
Inu, tak to uz vyzera, ze mi nieje sudene zit bohemsky. Rozhodol som sa teda skusit nieco ine, rovnako prijemne. Preto dnes odchadzam na predlzeny vikend do Slovenskeho raja. Vychutnat si krasy prirody. V osamelych potulkach po uzuckych cestickach a pod majestatnymi vodopadni hadam najdem pokoj pre rozjimanie a upratanie si myslienok. Ale beriem si francuzske vino a 6 piv. Jeden nikdy nevie, kedy sa mu jeho potlacovane bohemstvo opat prejavi...
Este viac z dennika povalaca
Kedze tento clanok mal vyjst nejako vo stvrtok navecer, povodne mal skoncit predchadzajucim odsekom. Z istych dovodov (musel som utekat na vlak) sa mi ho vsak nepodarilo dopisat, takze sa na blogu objavuje az dnes. A co sa stalo v dnoch medzi stvrtkom a utorkom? Nic zavazne.
Vo stvrtok vecer sme supli nejake to cervene vinko u Romanovej frajerky.
V piatok po 5 hodinovej ture padlo niekolko piv a bryndzove halusky.
V sobotu sa prihodila 10 hodinova tura a vecer dalsich niekolko piv, vratil sa dokonca (r)Um s kofolou.
V nedelu bola tura iba 4 hodiny a nasledny 5 hodinovy presun domov. (Blizsie info o pobyte v Slovenskom raji v niektorom z nasledujucich clankov ;) Ked som o osmej vystupil na zastavke, popadla ma strasna chut skocit si este pod Agaty na Vineu. Co cert nechcel, ako som tak stal v rade ( Cooo?! Rad pod Agatmi? , urcite sa pytaju verni. Veru, sam som sa divil!) zrazu som dostal chut na standardnu bodku za vikendom - pivo a zemiaciky (take to slane mastne tvrde, ktore ma od chipsov daleko ako baletka od Terminatora). Posledny vykrik bohemstva teda umlcal moju volu (ale zase, nemusel kricat nejako prilis nahlas ;).
Usadil som sa pri volnom stole, otvoril knizku, vrecusko zemiacikov i pivo a dal sa do vychutnavania. Vsetkeho vyssie spominaneho. Zrazu sa objavil Hanzlo s Rastom. Uuu, neskutocne... Ta sme rozbehli niekolko rund zemiacikov a piva, pospominali na stare sermiarske casy a starych (nielen sermiarskych) kamosov a len tak-tak som stihol posledny autobus. Juchuuu, tak toto bolo dost bohemske, prevalovalo sa mi hlavou celou cestou domov ;)
Sumrak bohemov
V pondelok som sa velmi nebohemsky zobudil uz o osmej, skocil k zubarke a este nebohemskejsie k holicke. Ta nova teta ma usadila, priskrtila plachtou pod krkom a dala sa do prace. Po prvom zabere strojcekom som uz iba rezignovane sedel. Konecne ma dostrihala (popritom mi skoro vyholila chlpy v nose a pripichla ma ako nejakeho mesiasa do kresla noznickami. Heh, vy este nemate ruzenec s prikreslovanym svatym Zajkom? :D ) Stigiem som bol teda nastastie usetreny, vyzeram vsak ako metalista skrizeny s irokezom, ktory utiekol z ostrova dr. Moreaua.
A tak som si dnes, po skoro mesacnej dovolenke a po skoro dvoch tyzdnoch bohemskeho zivota pripadal v robote ako mimozemstan. Vsetok ten zhon, stres vyoblekovanost a dolezitost mi prisla prizemna a strasne smiesna.
Veru, asi som mimozemstan. Bohemsky mimozemstan skrizeny s irokezom...
