Kto sme si? Čo sme si? Ty si to nechcela riešiť po telefóne a ja mejlom. Najradšej by som Ti to napísal do normálneho papierového listu , ale ten by prišiel už asi neskoro. Takže skúšam takto...
Poviem Ti malé tajomstvo - dnes som chcel prísť za Tebou a len tak, bez okolkov Ti vlepiť pusu. No nemohol som, niečo hlboko vo mne mi to nedovolilo. Prvá pusa je o niečom inom. Preto radšej žiadnu, ako takúto. Totálny somár! Namiesto toho, aby som si tu o polnoci žmýkal dušu, mohol som si byť už dávno na čistom. S fackou. Alebo bez...
Bolo to ťažké. Po Tvojom prvom nie. Bolo to dlhé a zlé . Ale nejako to prebolelo. " Where iss it, where iss it: my Precious, my Precious? It's ours, it is, and we wants it. The thieves, the thieves, the filthy little thieves. Where are they with my Precious? Curse them! We hates them. " ( Glum) Najhoršie ale bolo, že mi Ťa vlastne nikto neukradol. Ja som si Ťa ukradnúť nechal . Ach jaj, keď je raz niekto mamut, zaslúži si vyhynúť...
Pomohlo, že sme sa v tom čase skoro vôbec nevideli. A potom sa to znova dalo celé do pohybu. Neviem, kto porušil to krehké prímerie, kto sa komu ozval prvý. Na tom už nesejde . Stalo sa.
A ja som sa postupne opäť začínal namotávať. Naschvál nechcem použiť zamiloval. Toto slovo je už tak prevarené, že stratilo všetko čaro. Namotávať – to sa dá. To je v pohode. To je OK .
Pomaličky. Step by step. Krok sun krok. Obiehali sme okolo seba ako Planéta a jej Mesiac. Vídali sa. Rozprávali. Vplývali na seba. A nič viac. Ručička váh sa ustálila a nehodlala sa prikloniť ani na jednu stranu. To však nie je pre mňa. Living on the edge. Dokážem žiť s Možno. Dlho. Aj celé Leto. No ak je za ním riešenie. Možno, prípadne Áno. Možno, prípadne Nie .
Nevyznám sa v ženách. A už vôbec sa nevyznám v žene ako si Ty. Aspoň trošku sa ale vyznám v sebe. Viem, čo Ti môžem ponúknuť. Ak povieš áno. Lásku. Tú najobyčajnejšiu. Najstaromódnejšiu. Najtrápnejšiu. Tú VL, ktorú sme si na základnej kreslili do srdiečok prepichnutých šípom. Do špeciálnenatozošitov . Hneď vedľa „ Čo znamená, keď má dievča oči zelené, modré alebo hnedé? “ či „ Čo znamená tá-ktorá farba listového papiera? “. Nuž, nie je to veľa. Ale ani málo...
Ak povieš nie? Hmm, odnesie si to pravdepodobne niekoľko mozgových buniek a niekoľko počítačových myší. To však už nie je Tvoj problém. Neboj sa, nebude to trvať večne – na to až príliš milujem tento svet (chcel som napísať skurvený , ale Ty menáš rada, keď niekto nadáva).
Strašne ma baví tento svet, strašne ma baví tento svet,
strašne ma baví tento svet, zožeriem ho hneď,
hneď, hneď ho zožeriem, ham. (Horkýže Slíže)
Dôležité je to, čo zostane medzi nami. Ako som Ti už raz napísal - „ A keď budem niekde poblíž, určite prehodíme zopár slov. Prinajhoršom Vás aspoň pozdravím a zaželám príjemný deň. “
Vieš, nedokážem už byť dlhšie asymptotou. Preto znova položím svoje otázky: „ Kto sme si? Čo sme si? “ Moju odpoveď poznáš. Zavolám Ti, aby si vedela, že som Ti napísal. Zjem Tvoj mikulášsky čokoládový banán a budem čakať. Na odpoveď. Ktorá bude začiatkom. V každom prípade...
PS: Tak, a je to. Asymptota sa zmenila a začala svoj život ako rovnobežka. Je to dobre? Zle? Neviem. Jednoducho sa to stalo ...
