V septembri mám zápis do posledného ročníka. Budem šiestak (teda vlastne po siedmych rokoch piatak, ale to je na dlho). Poslednoročníkoví študenti toho nemajú veľa na robote. Sem-tam prídu pozrieť do školy. Sem-tam pripíšu pár riadkov do diplomovky. Sem-tam pobehujú sem-tam a sem-tam pobehujú tam-sem. Ale inak nemajú do čoho pichnúť .
To je presne ten čas, nájsť si zamestnanie . Nie brigádu, na ktorú keď sa mi nechce ísť, jednoducho ju odvolám. Normálnu hrdlačinu. Od deviatej do piatej. Plus 45 minút nadrobiť za prestávku na obed a fajčiarsku. Čas pomaly začať splácať rodičom zapožičaný groš. Čas pomaly sa osamostatniť. Čas rýchlo dospieť.
Skončia mi krásne dni, ktorá začínali západom slnka a končili jeho východom. Skončia mi krásne dni, keď som mohol všetky povinnosti vyriešiť zaklapnutím budíku a otočením sa na druhý bok. Skončia mi krásne dni ...
Pokiaľ nemusíš, nechoď do roboty! Túto vetu mi povedal skoro každý. Vidím pred sebou môjho šéfa z hypermarketu, kde som kedysi brigádoval. Má 25. Pracoval na sebe. Snažil sa dosiahnuť stále vyššiu a vyššiu pozíciu. Potom raz na nočnej skolaboval ...
Jeden známy dopadol podobne. Pracoval v malej firme, ktorá sa bila o každú zákazku. Dovolenka? Kľudne, ale so zapnutým mobilom. Vydržal to asi dva roky. Teraz má 28 a je na invalidnom dôchodku .
Toho dňa sa bojím. Budem stáť v saku pred nejakou neosobnou osobou z personálneho. Potiť sa ako somár vo vreci. Mefistofeles mi potrasie vlhkou dlaňou a povie „My sa vám ozveme.“ A bude to pravda. Do týždňa sa dostavím do hypermodernej budovy. Moja budúcnosť bude mať podobu skla a chladnej ocele. Na stole bude čakať Zmluva. Pripravená na podpísanie. A ja podpíšem . Ale dovtedy...
"Měl jsem kdysi pocity, že obyčejné dny nejsou tak důležité jako ty neobyčejné, ale na konci knihy stejně s hlavní postavou souhlasím, že ty obyčejné dny jsou vlastně hrozně důležité. Je to takový pevný bod v životě." Josef Formánek
Dovtedy plánujem prežiť krásne leto. Bohémske leto. Vychutnať každučký obyčajný deň. Aj ten najobyčajnejší. Užívať si kultúru. Chodiť s kamošmi pod Agáty. Len tak, na pivo alebo na kofolu. Chodiť po festivaloch. Tých menších. Masové akcie už nemusím. Žiť, ako chcem ja. Krásny by bol takýto život. Svet podľa Zajka... Pokiaľ sa mi neminú peniaze.
A keď sa minú? Nevadííí... Budem sedieť doma a jesť suchý chleba. ;) A vôbec, ale vôbec mi to nebude vadiť. Pretože to bude chuť voľnosti. Chuť slobody. Chuť posledného leta...
