Pád muža
Sedeli sme vedľa seba na lavičke. Bola zima a potichu pršalo. Gentlemansky som jej preložil bundu okolo pliec. Usmiala sa na mňa a povedala
„Som šťastná.“
„Kvôli mne?“ spýtal som sa trošku márnivo.
„Áno, aj. Ale hlavne kvôli otcovi.“
Pozrel som na ňu s otázkou v očiach.
„Ten sviniar je v base. Ukradol auto a chytili ho fízli. Bude tam vraj dva roky. Za to, ako nás doma mlátil, je to málo...“
Striaslo ma. Nielen od zimy.
(Ivanke)
Pád ženy
Buchot ľudského tela po betónových schodoch nie je pekný zvuk. Na stíchnutom schodisku mi udrel do uší ako výstrel z dela.
Skoro som ju nespoznal. Nechápavo som na ňu civel. Staršia pani, obyvateľka nášho paneláku. Peňaženka. Kľúče. Dve Horalky pre vnúčatá. Rozsypané po gumolíne pri výťahu. Ani prešedivené vlasy nedokázali skryť narastajúcu hrču na jej čele.
„Ste v poriadku?“
Nebola. Alkohol z nej razil ako zo suda.
„Ne-ne-nepovedz ni-i-i-ik-omu...“ previnilo na mňa pozrela, keď som klopal na dvere a jej útle telo vložil do rúk jej dcéry.
Nemôžem...
13. jún 2005 o 10:54
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 864x
O pádoch
Uplynulý víkend bol výnimočný. Spoznal som nových ľudí. Videl som nové veci. A prežil som príbehy, ktoré otriasli mojím naivne krehkým vnútorným svetom.
Miro 'amplitur' Zajko
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(13)
