Celou Cestou som mal hlavu vystrčenú cez nenahýnajte sa okno. Nevadili mi omrznuté uši ani nos. Cítil som len rozmazanú vôňu záhrad a mokrej hliny. A videl hviezdy. Milióny hviezd. Aj keď cez prižmúrené určitezvetra uslzené oči to bol troška divný pohľad.
Tak som si rozpustil vlasy a ako malý som sa tešil z Cesty. A chcelo sa mi kričať. Že život je krásny a že život je fajn. To by však tetuška, od ktorej ma delila nielen medzisedadlová ulička, už asi neuniesla. Zdalo sa mi, že sa dokonca prežehnala. Pre istotu ...
Vnímal som hrkotanie vlaku a ako vo Sne som sa vrátil niekam veľmi ďaleko. Na miesto, kde
- ešte stále počuť tikot hodín,
- sa chodí spávať hneď po televíznych novinách,
- kredenc vonia hrozienkami a škoricou,
- sa všetky dvere na noc zamykajú,
- je aj soľnička oveľa staršia ako ja,
- sa mi ešte stále snívajú sny.
Tam
- mi tatko k neviemkoľkým narodeninám vyčaroval vysnívané ozajské kovbojské pištole ,
- som si porezal koleno na mnourozbitej dudlíkovej fľaši ,
- mi dedko z nosa vyťahoval babkenepovedz zrnko fazule,
- sme si robili šlajdre z drôtu a kuše z vešiakov,
- sme so sestrami súťažili, kto ďalej doskočí z hojdačky,
- som skúšal fajčiť v kúpeľni a nadobro ma to odradilo (že sa zapaľuje tabak a nie filter, som sa dozvedel až neskôr)
- sme sa s bratrancom prežierali babkiných periek a lokší,
- som prvý krát zistil, že ježkovia nenosia na chrbte jablká, zato však pichajú a funia,
- som uzavrel prvé vinetuovské kamarátstva na život a na smrť s ľuďmi, ktorých by som už dnes nespoznal,
- som oberal nenávidené ríbezle na dedkove ríbezľové víno,
- sme s tatom na starú hrušku montovali vtáčiu búdku,
- som chodil kupovať nanuky do zelovocu , ktorý dnes už nestojí,
- som ako krpec skákal po posteliach a spával v babkinej nočnej košeli pod velikánskou duchnou,
- sme s bratrancom postavili legovú vežu a obom sa nám potom prisnilo riešenie problému dopravy pandrláčikov na samý vrch – výťah,
- sme s babkou z mliekárne nosili Miláčikov v papierových kelímkoch, ktoré sa prederavili, keď ste do nich príliš dlho a prudko vmiešavali Granko ,
- ma dedko učil bicyklovať na futbalovom ihrisku plnom husacincov .
Tam teraz sedím za starým stolom. Dojedám jablko a pijem čaj. Do ucha mi tiká ticho prerušujúce hukot hodín. Je štvrť na dvanásť a chystám sa späť. Tak, ako kedysi. Bez televízora. Bez zapínania lampy. Zaleziem pod perinu a budem sa tešiť. Na pokračovanie Cesty. Na Sen. Na to, že nezabudnem...
