Nikdy ma nebili. A tak som túžil byť bitý! Stal by sa zo mňa zatrpknutý introvert, ktorý by myslel iba na seba. Rany od života by som určite znášal oveľa ľahšie. Do pekla aj s mojou filantropiou!
Dovolili mi po nociach čítať s baterkou pod perinou. A ja, oklamaný Vernom, Mayom, Dumasom či Asimovom, neprestal som snívať sny o láske a priateľstve. Dokonca po týchto atribútoch prahnem! Fuj, aké odpudzujúce v tomto Svete!
Učili ma vážiť si prácu človeka. Posudzovať ľudí nie podľa toho, čo hovoria, ale podľa toho, čo kedy pre niekoho urobili.
Nechali ma prežiť krásne detstvo. Chodil som po post-pionierskych táboroch. Spoznával nových ľudí a spoznal krásy našej krajiny. Nútili ma chodiť na prázdniny k starým rodičom. Tam som na bicykli lietal od rána do večera, lozil po čerešniach, trhal si jahody a neumyté mi škrípali pod zubami spolu s malými zrniečkami hliny.
Naučili ma o všetko sa spravodlivo podeliť. Dodnes mám s tým veľký problém. Vždy, keď niekam ideme, beriem si všetkého viac. Aj pre ostatných. Dokonca mám z toho potešenie! Stal sa tak zo mňa zavrhnutiahodný nesebecký úbožiak...
Neodohnali ma od televízora, keď v ňom dávali prírodopisné filmy. Od vtedy milujem zvieratá a prírodu. Vďaka tomuto hendikepu som nemohol nikdy s partiou z paneláku páliť mravce či trápiť mačky, čím som bol automaticky vylúčený aj z ostatných detských hier. Keď idem do Lesa, všetky papiere a konzervy si nosím naspäť v ruksaku. Ako taký debil. O čo by bolo pohodlnejšie odhodiť ich do krovia ako ostatní?
A keby len toto! Dokonca mi pokazili aj moju DNA! Po matke som zdedil lásku ku knihám a po otcovi túlavé topánky. Čo ak to po mne zostane aj mojim deťom? Zamorím takýmito vadnými génmi aj nasledujúcu generáciu...
Vážená porota, podávam teda sťažnosť na svojich rodičov. Že ma nepripravili do tohto krutého Sveta. Cítim sa preto diskriminovaný. V menšine. Bez šancí.
PRETO sa sťažujem na rodičov. Že zo mňa vychovali slušného človeka .
PS: mami a tatko, všetko najsamlepšie k dnešnému 25. výročiu svatby!
všetky vaše deti
