O plody Cerasus juliana – čerešne srdcovky. Ako bolo spomenuté vyššie, naša celoročná starostlivosť o daný strom ústi v jediné – zber a následné zužitkovanie plodov. Pri príležitosti 2500. výročia prvého zberu čerešní na našom území pripravilo naše združenie projekt „Človek pre čerešňu – čerešňa do človeka“ . Bola zvolaná odborná komisia (v zložení botanik, historik, chiropraktik, psychológ) a tá po dôkladnom preštudovaní účinkov zberu srdcoviek zostavila túto príručku. Jej obsahom je poučiť laickú verejnosť o pôvaboch, výhodách ale i nebezpečenstvách zberu čerešní.
Základné pojmy:
Strom Cerasus juliana sa skladá zo šiestich základných elementov
1, korene – ukotvujú celý strom v zemi (pre nás sú momentálne nezaujímavé)
2, kmeň – nesie celú korunu (tvorenú z elementov 3, 4, a 5 alebo 6)
3, konáre – zákonite vyrastajú z elementu 2 a majú podpornú funkciu pre elementy 4, 5 a 6
4, listy – prebieha v nich fotosyntéza (zjednodušene: premena slnečnej energie na element 6 pričom ako odpad vzniká kyslík)
5, kvety – prechodné štádium budúceho plodu (funkcia dočasne estetická, neskôr súčasť kompostu)
6, plody – konečná fáza snaženia celého stromu (a náš hlavný objekt záujmu)
Základné rozdelenie plodov:
1, zelenáče (ropuchos kamennus) – nezrelé plody. Neoberáme! Necháme ešte niekoľko dní dozrieť. ( Patience, my little padawan... )
2, čerešne (bobulos comercius) – priemerné plody vyskytujúce sa viac-menej pravidelne po celom objeme koruny. Oberáme!
3, hniláče (slizos maximus) – Neoberáme! Ich osud závisí na oberateľovi. Môže ich nechať visieť na konári (pre čerešňožravé vtáctvo), prípadne sa takéto plody používajú v mnohých čerešňových hrách.
4, koncovky (rex grandiosis) – najkrajšie a najväčšie plody umiestnené na najtenších konároch v najvyšších častiach koruny. Jednoducho Naj! Zber je povinný! (okrem výnimočných prípadov)
Prístupy k zberu:
zem – zem (poskakovanie okolo stromu v snahe odtrhnúť, ak už nie čerešne, aspoň zelenáče. Historicky prekonaný)
zem – vzduch (z pohľadu dnešného človeka tradične – z rebríka)
vzduch – vzduch ( freestyle – voľné lozenie po strome. Experti môžu použiť aj rôzne skoky či hmaty. Pozor však na prehmaty!)
vzduch – zem ( kamikadze – málo používaný prístup určený k uchmatnutiu poslednej odolávajúcej koncovky. Nutné je dôsledné načasovanie celej akcie, pretože oberateľ má možnosť využiť tento prístup väčšinou len raz do roka.
Techniky zberu:
1, individuálny prístup – plod sa trhá pekne pomaly, jeden po druhom. Určená labužníkom a neskúseným oberačom.
2, trsanie – do dlane sa naraz uchopí celý trs čerešní a jedným rýchlym pohybom sa odtrhne. Technika je rýchla, aby však bola aj efektívna, oberač musí správne odhadnúť silu potrebnú na odtrhnutie trsu. V opačnom prípade hrozí pomliaždenie čerešní.
3, deštrukčná – zakázaná technika! Podstatou je olamovanie halúzok aj s plodmi. Používame výhradne v cudzích záhradách!
Spestrenie zberu:
Zber plodov Cerasus juliana zostáva, i napriek osvetovej činnosti nášho združenia, dosť monotónnou činnosťou. Naši členovia si preto samotný akt zberu a láskyplného ukladania srdcoviek do zberných nádob spestrujú niekoľkými zábavnými činnosťami. Hry sa dajú hrať individuálne i v kolektíve a vo väčšine sa používajú hniláče (ak nie je uvedené inak).
1, čerešňové pentaque – hráči sedia na strome a jeden z nich na zem hodí prvý hniláč. Ostatní v určenom poradí hádžu svoje hniláče. Kto hodí svoj plod najbližšie k prvému plodu, vyhráva.
2, slepačí úlet – do ohradeného priestoru naplneného n sliepkami ( n = {2..7}) vhodíme n-1 hniláčov . A nič. Len sa bavíme...
3, streľba na cieľ – po skonzumovaní koncovky strieľame z prstov kôstku. Našim cieľom je trafiť stanovený cieľ.
4, pľuv do diaľky – variácia predchádzajúceho bodu. V ústach zostalú kôstku po pozostalej koncovke sa snažíme dopľuvnúť čo najďalej.
5, čerešňové rekordy – hráč sa snaží dosiahnuť významný úspech v činnosti spojenej so zberom. (pre inšpiráciu: rekord v jednom „trsnutí“ – odtrhnutí istého počtu čerešní jednou rukou je 14 ks! OK, tak 13. Ale aj s jedným listom!)
6, mravenčenie – sledovanie mravčej komunikácie. Vyhráva ten, u koho sa ako u prvého dostaví pocit mravenčenia. (pomôcka – treba si uvedomiť, akí sme maličkí na svojej Čerešni )
Krátke pojednanie o koncovkách :
1, koncovky zberáme. Každú jednu!
2, koncovky nie sú určené na ďalšie spracovanie. Existujú iba pre jeden účel – ako odmena pre odvážneho oberača alebo pre milovanú osobu (nemusí byť prítomná pri oberaní)
3, žiadna koncovka nestojí za to, aby ste sa strepali zo stromu.
Rubrika „Ver mi...“
V nej sú sústredené najčastejšie používané a časom overené tvrdenia.
1, „Tá haluz ťa neudrží!“ – upozornenie pre začiatočníkov – čerešňové drevo je mäkké a pružné! Čiže pruží iba do určitého bodu – odborne nazývaného „Bod zlomu“ . Dosiahnutím tohto bodu môže byť nepekne nalomená nielen povesť oberača.
2, „Nepi po tých čerešniach vodu!“ – ak je oberač smädný, odporúča sa piť čaj alebo inak tepelne spracovaná tekutina. Tekutina tepelne nespracovaná môže vyvolať reťazovú sra... ndu u ostatných oberačov.
Varovania odborníkov:
1, čerešne sa oberať neodporúča osobám s rôznymi fóbiami ( hmyzofóbia, výškofóbia, ...). Jediná povolená fóbia je kýbelfóbia – strach z prázdnej zbernej nádoby.
2, zber plodov sa tiež neodporúča ľuďom nešťastne zamilovaným alebo práve rozídeným. Pohľad na čerešne–dvojičky by ich totiž mohol rozľútostiť natoľko, aby stratili schopnosť kontrolovať jemnú motoriku. Zlomenému srdcu zlomená ruka veľmi nepomôže...
3, Nežerte! Je to ťažké, ale odolajte! Inak sa prejete srdcoviek hneď na začiatku a celý proces oberania sa vám sprotiví.
Záverom:
Veríme, že Vám naša starostlivo pripravené príručka uľahčí Vaše ďalšie snaženie. A to nielen pri oberaní čerešní!
Za celý kolektív združený okolo projektu „Človek pre čerešňu – čerešňa do človeka“ Vás pozdravuje a pekný zber želá zaslúžilý oberač Miro Zajko .
