Aha, a prišli kolotočiari, aj podľa toho súdim, že tá jar prišla aj tento rok. Akosi to je spolu previazané. Neviem si veľmi predstaviť kolotočiarov v zime, okrem tých špeci, čo bývajú pred Inchebou. Oni si to však môžu dovoliť, sú to predsa naj kolotoče v Európe. Aspoň som to tak niekde čítal. Nemám rád kolotoče. Možno ani nie tak kolotoče, ako tú hudbu čo duní cez okno kancelárie.
Som zvedavý, či príde aj jarná únava. A jarná depresia. Tá by nemusela. Vlastne ani jedna z nich. Unavený som dosť aj bez toho a depresií zo samých radostných správ na Slovensku mám tiež vyše hlavy.
Tak teda tento rok budem jar bojkotovať. Zostanem verný zimnému kabátu a zvlečiem ho až keď príde leto, ak príde samozrejme. Možno bude jar trvať až do začiatku ďalšej zimy. To by bola sranda, púčiky na stromoch by sa pomalililililinky otvárali pár mesiacov a potom šup, jedna hodina na dorastenie plodov, ďalšia na opadanie a koniec. Prvý mráz.
Ale nie, všetko musí mať samozrejme svoju postupnosť a nadväznosť, nech už je hocijako divná. Ako by to bolo, nezakúsiť potešenie z frflania, nech už príde leto a teplo, potom nech už nie je tak teplo a potom z melancholickej jesene a potom z kopy snehu pred barákom a tak ďalej.
A vlastne aj tých kolotočiarov mám rád. Aspoň mám na čo frflať aj na jar.
