V centre deja je mladá Sandrine, ktorá zachráni neznámeho muža a pritom sa nechtiac zapletie do siete francúzskeho odboja voči fašistickým okupantom a ich prisluhovačom. Sandrine založí organizáciu Citadela, skupinu odvážnych žien, bojujúcich za slobodu a snažiacich sa o navrátenie pokoja ich krajine. Rozvíja kontakty s ďalšími bunkami a získava si pozornosť niekoľkých mužov. Avšak v neistej dobe a pod neustálou hrozbou odhalenia a trestu sa dôvera udržiava len ťažko, a tak je cesta k možnej láske plná prekážok.
Kto čítal predošlé knihy Kate Mossovej, vie, že dôležitým prvkom je tajomno, záhada spadajúca do dávnej minulosti, ktorej zmysel sa rozpletá len postupne. V tomto prípade to začína v raných dejinách mesta Carcassone, kedy za jeho múry preniká mních Arinius, aby v ňom uložil významné (a tým aj nebezpečné) zvitky ukrývajúce mocnú pravdu... Starodávne učenie a myšlienky, ktoré odvial čas, sa znovu objavujú aj v 20. storočí a získavajú ešte väčšiu váhu... Napriek tomu sa mi zdá, že Citadela je oproti Labyrintu či Hrobke menej pútavá. Dej je ako obvykle prepracovaný, no už mi to miestami pripadalo ako obohraná platňa. Obdobie druhej svetovej vojny je síce samo osebe zaujímavé a poskytuje mnoho priestoru na gradáciu, ale rozsiahlosť knihy (cca 650 strán) je niekedy skôr na obtiaž než na úžitok.
Spočiatku som sa tiež strácal pri záplave množstva postáv a francúzskych mien a trochu mi vadilo, že mnohé francúzske výrazy neboli preložené, čím mi ako čitateľovi unikal ich zmysel... Postupne, ako sa pohrúžite do príbehu, si na to však zvyknete a osudy Sandrine a jej nebojácnej skupiny vám nedajú pokoj, kým sa nedozviete, ako to s ich snahou dopadne.
Dalo by sa povedať, že Citadela je povinnou jazdou pre každého, kto už pozná tvorbu Kate Mossovej, no tomu, kto s ňou nemal ešte dočinenia, odporúčam siahnuť po jej starších knihách. Fanúšikovia druhej svetovej vojny a každý, kto má rád historické fatky zapracované do fiktívneho príbehu, si však určite pri Citadele prídu na svoje.
