Keď mamy plačú...

Plány. Každý máme nejaké. Keď sa narodí dieťa chceme, aby sa malo čo najlepšie. Vysnívame mu nejakú budúcnosť, ale tá spravidla nevychádza. Človek mieni, Pán Boh mení. Nikto si vraj osud nevyberá, má ho predurčený

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu
(zdroj: dakrearth)

Jeden môj známy mi vyrozprával svoj príbeh. Keď sa narodil rodičia začali podnikať. Otec si založil firmu a Ján mal byť nástupca. Darilo sa im. Po čase si mohli kúpiť všetko, na čo pomysleli. Teda takmer všetko. Synček však nie je jedno z tých rozmaznaných bohatých deciek, ktoré sa potrebujú vyvážať na super luxusných autách. Ani niekoľkotisícový cash v peňaženka k životu nepotrebuje. Kto nepozná jeho rodinu, nevie, že je bohatý. Poctivec, slušák a super žiak. Mohol to mať na háku, rodičia by mu školu zaplatili, ale on chcel v živote čosi dosiahnuť sám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď chodil na strednú, do ich mestečka sa zatúlal starší kňaz. Keďže rodina občas navštevovala kostol Jančo bol miništrant. V tom kňazovi videl seba. Poctivého pána, ktorý sa na nič nehral, nikomu neublížil, nič neskrýval. Zatúžil byť ako on. Na konci strednej ho čakalo životné rozhodnutie - vysoká škola. Rodičia mu odporučili ekonomiku a právo. On však túžil po jedinom...stať sa kňazom. Jeho mama pri tomto rozhodnutí omdlievala. Nedokázala si predstaviť, že ich jediný syn, nástupca firmy, skončí pri takom „podradnom" a málo platenom povolaní. Prehovárali ho, nútili, no Jančo si aj tak dal prihlášku na bohosloveckú. Na úpenlivý plač svojej matky, ktorá začala mať problém s vysokým tlakom absolvoval skúšky aj na ostatných vysokých školách. Nakoniec ho prijali všade. Zapísal sa však iba na jednu - bohosloveckú. Mama videla, že s ním nedá rady. Mysleli si, že ho to po roku prestane baviť. Zaplatili by mu snáď aj Harward, keby bolo treba, ale on nechcel nič iné.

SkryťVypnúť reklamu

Prešlo päť rokov. Jančo chodil priebežne domov a kŕmil svoju rodinu všetkými informáciami zo školy. Dnes nerozpráva o ničom inom. Je nadšený, pretože našiel čo hľadal. Rodina časom pochopila, že ich syn je šťastný. Stotožnili sa s myšlienkou, že bude kňaz. Pred rokom jeho štúdium prišlo do finálne. Na konci sa vyštudovaní kňazi môžu dať vysvätiť. Jančo však nechce životom kráčať sám, ale snaží sa nájsť svoju životnú lásku. Musí to však stihnúť pred vysvätením za kňaza. Je už rok po škole a stále sa nedal vysvätiť. Mamka, keď rozpráva príbuzným jeho príbeh, plače. Dnes plače preto, že strašne túži mať doma právoplatného kňaza. Jej tlak je striedavo vysoký...

Peter Zákutný

Peter Zákutný

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyhodťe ma dverami, ja sa vrátim oknom podám Vám ruku a poviem: "Ďakujem, aj tak som potreboval vyvetrať..." Zoznam autorových rubrík:  Ne(politické)Ne(technické)Čo život dal...Moja MYŠ(a)LIENKACítim sociálneSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu