Tam kde končí naša rozprávkovo krásna dedinka v údolí začína ďalšia z maličkých východoslovenských obcí. Obaja od seba bývame kúsok takže naše detstvo bolo chtiac-nechtiac prepletené. Do karát nám nahrával fakt, že sme spolu navštevovali aj základnú školu. Marián je rázny chlapčisko z dediny. Nezaujímal ho nikdy internet ani televízia, skôr čosi montoval niekde v dielni. Keď sme sa chodievali ako chlapčiská kúpať do rieky on nemohol. Jeho otec ho pohotovo schmatol za pačesy a šmykom vtiahol do domu. Dvere sa zabuchli a všetci sme pochopili, že on s nami nepôjde. V priebehu troch sekúnd sme naskákali na bicykle ruskej povojnovej výroby a v momente opustili to príšerne miesto hrôzy, kde stopercentne nasledovala bitka. Myslím, že moje dedstvo už utieklo, ale keď sa obzriem mám na čo spomínať. Jemu však detstvo ukradli rodičia. Futbal, rybačka, opekačka, ba ani diskotéky, bary, či prvé lásky...nič z toho nezažil. Bol väzňom vo vlastnom dome a rodičia mu boli bachármi. On to tak neberie a nikdy nebral, ale z pohľadu slobodného človeka je to tak.
Roky tiekli a v živote prišlo prvé závažné rozhodnutie - stredná škola. Pravdaže tip dostal od rodičov. Aj keď denne precestoval 100km a vstával ráno o piatej internát neprichádzal do úvahy. Veď sú to len tri roky, to zvládne, zvykne si. Chcú ho mať predsa na očiach. Lenže Marián chcel ukázať, že aj on patrí do partie. Začalo to chodením poza školu, prvá cigareta, marihuana. My sme už prvé ochutnávky mali za sebou a on zrazu chcel vysúšať všetko, čo zameškal. Pamätám si dodnes, keď ho otec vyprevádzal v 18 tich (2005) na prvú diskotéku. Dostal 130sk. V živote nevidel také kvantum napoly odhalených žien na jednej kope. Vypil pivo a myslel som, že o tanec požiada aj vyhadzovača. Správal sa ako odtrhnutý z reťaze. Jednoducho bolo to pre neho čosi nové. Nikdy nikde nebol.
Prešla aj stredná škola. Otec mu vybavil prácu v Čechách v automobilke medzi starými pánmi nech na neho trošku dohliadnu. Lenže starým pánom bolo akurát tak jedno, čo robí nejaký Marián. Hlavne, že si po šichte mohli dať tradiční českí pivo. Našiel si svoju partiu. Nebude predsa vysedávať s 50 ročnými pánmi. Stále si chcel niečo dokazovať. Jeho českí "kamaráti" si to zhodou okolností dokazovali bielym práškom, lenže vedel som, že Marián by také niečo nikdy nevzal. Presvedčila ho žena, od ktorej dostal prvú pusu. Prvá pusa v 19 rokoch ho presvedčila, aby si nechal pichnúť.
Doma nebol tri mesiace. Potom sa závod kvôli veľkonočným sviatkom na pár dní zatváral. Aj on musel prísť. Kým mal prášok akosi fungoval, ale po dvoch dňoch sa minul. O tretej ráno odišiel z domu a blúdil v lese, potom sa vrátil a nikoho nepoznal. Halucinácie, abnormality. Na chvíľu sa dostal do pekla. Nasledovali liečenia, psychiatria, policajné výsluchy. "Kamaráti" z čiech si prišli ešte po nejaké peniažky čo im vraj dlžil.
Včera keď mi podával ruku to nebol mráz. Je z neho troska. IQ upadlo. Dotkol sa dna, ale tí rodičia čo mu pripravili neprimeranú výchovu ho tentoraz podržali. Je mi to ľúto, že som nebol pri tebe, keď si ma potreboval Marián. Drahí rodičia, niekedy je predsa len dobré dovoliť svojim deťom čosi zažiť...ale všetko s mierou....
