Zapnem si kabát ešte vyššie ku krku. Čiapku natlačím viac na hlavu, aby mi uši nevytŕčali. Som zahľadený do ruchu malého mesta, kde každý každého pozná. Pre mňa sú Giraltovce úplne normálne mestečko, ale ak tam príde niekto cudzí, z iného konca republiky, môžu mu byť smiešne. Majú tu vlastný humor, nikomu nič neunikne a všetci hovoria svojim vlastným nárečím. Disharmónia vzťahov medzi ľuďmi, ktorí na seba pokrikujú naprieč celú ulicu. Jednoducho dedinka so štatútom mesta.
Zrazu ma z môjho snenia prebudí maličké stvorenie. Vysmiata princeznička. Má krásny úsmev a dlhé kučeravé vlásky. Hlavičku mierne zakloní, aby mi videla aspoň trošku do očí. Na sebe zafúľaný pletený sveter. Do otvoru na hlavu by vošli ešte minimálne tri krky. Rukávy sú tak dlhé, že nimi čiastočne zametá chodník. Aj nôžky skrýva sveter dlhý takmer po zem. Len biele sandálky vytŕčajú spod neho. Sneh, ktorý zostal na chodníkoch jej zmáčal ponožky. Vtedy som si uvedomil, aké sú moje tenisky teplé. Vyzerá to komicky, ale do smiechu mi nie je.
„Ujo? Nemáte cukrík?“Čakal som koľko drobných si zapýta. Možno bude prosiť celé euro a možno len centy, ale cukrík?
„A tebe nie je zima slečna?“
„ee“ pokrúti rezko hlavičkou a zas sa pekne usmeje.
„Cukrík nemám, iba ak žuvačku ti dám.“
Dievčatko zosmutnelo. Prerušil som svoje hľadanie žuvačiek. Mlčky si začala vyhŕňať rukáv. Zodvihla sveter a vopchala maličkú rúčku do vrecka. O chvíľku ku mne natŕča dlaň a v nej sú tri žuvačky. Jedno rozpučené dražé, polovica plátkovej a jedna celá plátková.
„A čo nepapáš slečna?“
„Žuvačky štípu, nechcem.“
„Tak čo s tebou.“Pokrčila plecami, darovala mi ešte jeden úsmev, otočila sa a ide ďalej.
„Počkaj.“Obzrie sa, ale nezastavuje.
„Počkaj princezná.“Zastane a hľadí na mňa tými tmavými kukadlami.
„Tu máš euro, choď si kúpiť.“Sandálky radostne pricupkali ku mne. Dlhočizným rukávom si utrela soplík pod nosom a vyhrnula rukáv. Vložil som jej euro do dlane.
„Ďakujem ujo!“ a opäť som dostal darček v podobe krásneho úsmevu.
„Nemáš za čo princezná, len odkáž mamke nech Ťa lepšie oblečie, lebo prechladneš.“
„Dobre.“
Teraz už skacká z nohy na nohu a prehadzuje si vlásky z jednej strany na druhú. Stratila sa v ulici.
