Problém dediny spočíva v tom, že žena, ktorá zostane starou dievkou, je v kuloároch starších báb veľmi často pretrásaná. A toho sa mnohé obávajú. Podľa socialistickej módy sa ženy vydávali ako 18 ročné. Povedzte mi, ktorá žena v 18-tke dokáže určiť, aký partner v živote bude pre ňu ten pravý. Možno neprežila ani sklamanie, ani tu pravú lásku a už sa chce zaviazať na najbližších 60 rokov jednému človeku. Taká žena teda ani nevie posúdiť, či je ten jej partner dobrý alebo zlý...aspoň sa domnievam.
Začnem u mojej bývalej známej. Tá bola tiež presvedčená, že svadba má prísť na druhý deň po maturite, aby ju ľudia nepovažovali sa vyvrheľ spoločnosti. Dnes ma táto dáma 25 rokov, na krku neschopný alkoholik, ktorý jej nerozumie, tri deti a hypotéka na ďalších 30 rokov. Rozvod naprichádza v úvahu, pretože mienka ľudí je dôležitejšia ako jej život. Tak sa teda tvári, že je veselá a takto jej to vyhovuje... Pýtam sa „dokedy"?
Ďalšou do zbierky je slečna, ktorá, keď si uvedomila, že už má 23, je príliš stará a súca na vydaj. Preto rozhodila siete u svojich známych, aby jej našli životného partnera. A hľa, našiel sa slobodný starec v kristových rokoch. Túžba jeho mamy, aby sa konečne oženil bola abnormálne vysoká. Či sa mu chcelo či nie, či si rozumeli či nie, museli sa vziať. On ju predstavil rodine, ona jeho a už by bolo príliš nezdravé rozchádzať sa. Rodina ju brala za nevestu. Tak po polročnej známosti hor sa do svadobnej siene. Myslíte si, že stačí poznať človeka tak krátko? Bodaj by im to vyšlo...
Kamarátka vždy snívala o pompéznej svadbe. Ešte počas školy študovala svadobné časopisy. Našla prvého človeka, ktorý by si ju vzal a o chvíľočku bola svadba. Nehovorím, že im to neklape, ale ani klape...načo im však bol ten uponáhľaný postup?
Najviac ma však mrzí najnovší poznatok. Je to baba, ktorú mám veľmi rád. Bude sa vydávať. Nie z lásky, ani pre peniaze. Nemiluje ho, ale on je súci na ženenie. Tlačí ju do svadby, ktorá už teraz nemá budúcnosť. Chce mať konečne ženu, ktorá mu bude prať, variť a on sa bude nerušene venovať svojej milovanej práci. Dievča, ktoré je sklamané láskou svojho bývalého. Je krásna, múdra a šikovná. Mohla by mať na každý prst jedného, ale tento si ju uchmatol ako prvý a začal prípravy na svadbu. Má dosť času na vydaj, ale bojí sa, aby nezostala sama. Berie jeho ponuky, aj keď sníva o inom živote. Čo myslíte ako asi tento príbeh skončí?...
Keď sledujem svojho suseda, viem, že jediné čo si v svojej 50tke praje, je niekto, kto by s ním za celý deň prehodil len zopár slov. Celý život je sám. Chápem ho. Chýba mu manželka alebo družka. Nikto v živote nechce byť sám, ani ja nie. Prečo sa však zaviazať hneď pri prvej príležitosti a bez istoty, že človek, ktorého si chcem vziať je ten, ktorého milujem. Žena je vraj v 35-ke najkrajšia, tak kde sa ponáhľať. Možno som mladý a neviem to adekvátne posúdiť, ale každý si zaslúži prežiť skutočnú lásku a nežiť doma s tyranom, alkoholikom alebo človekom, ktorý ani nevie kedy ste sa narodili. Veď život prináša mnohé situácie a v 25-ke ani v 30-tke ani v 40-tke nekončí...
